Serge a Beate Klarsfeld prevádzkujú zvláštny rodinný podnik – lovia nacistov. Sú v tom veľmi dobrí, neúnavní a neústupní. Vďaka nim sedí na doživotie napríklad lyonský mäsiar Barbie. Nie vždy sa im ale darilo. Nemecko však ich snahu ocenilo, keď im pred niekoľkými rokmi udelilo medailu cti.
Stále pracujeme a stále spolu, tak by mohlo znieť heslo manželov Klarsfeldových. Serge stretol Beate na stanici metra v Paríži v roku 1963. Spriatelili sa, vykladal jej, ako sa ako malý ukrýval za vojny za falošným múrom v byte v meste Nice, pretože bol Žid. Zatiaľ čo jeho otec zomrel v koncentráku, Beatin otec slúžil vo wehrmachte. Beata sa však rozhodla zasvätiť svoj život tomu, aby nacistov priviedla pred súd. Serge mal rovnakú túžbu, a tak ich láska získala ďalší pracovný rozmer.
Väčšinou to bola nudná práca, hrabanie sa v archívoch a spracovávanie listín, ale nie vždy. V roku 1968 Beate prerušila zasadnutie západonemeckého parlamentu, keď začala na nemeckého kancelára Kurta George Kiesingera volať: „Si nacista!“ Potom skočila na pódium a pred zrakmi všetkých mu vlepila facku. Bola odsúdená na rok do väzenia, odsedela si štyri mesiace.
Dvojica dostala za mreže najmenej desať nacistov alebo ich francúzskych kolaborantov. Prenasledovali napríklad Aloisa Brunnera, asistenta Adolfa Eichmanna. Ten bol zodpovedný za vraždu 43 000 parížskych Židov a ďalších 13 000 na slovensku a 66 000 v Grécku. Klarsfeld zistili, že Brunner žije v Damasku a je v službách kráľa Hafiz al-Asada. Beate sa podarilo dostať do jeho blízkosti a dokonca s ním hovoriť. Aby overila jeho totožnosť, vydávala sa za zapálenú nacistku a varovala Brunnera, že by mal zmeniť bydlisko, pretože o ňom vie Mossad. Brunner odpovedal: „Ďakujem vám veľmi pekne, drahá.“ Tým sa usvedčil. Lenže ako ho mohol Mossad uniesť, Brunner skutočne zmizol. „Nečakala som ani v najmenšom, že moju radu vezme vážne,“ spomína na prípad Klarsfeldová. Brunnera už nikdy nikto nevidel.
O poznanie lepšie sa im viedlo napríklad s lyonským mäsiarom Klaus Barbie, ktorý mal ako šéf gestapa na svedomí vyvraždenie židovského geta v Lyone. Ukrýval sa v Bolívii a po vypátraní bol odsúdený na doživotie. Zomrel vo väzení. Nacistický kolaborant René Bousquet našiel stovky detí prežívajúcich v malej dedine Izeu a všetky ich poslal do koncentračného tábora. Klarsfeldovci ho vypátrali a jeho prípad sa dostal na súd, než ho ktosi neznámy zavraždil. Klarsfeldovci išli po mnohých ďalších prominentoch nacistického režimu.
V roku 1979 pred ich domom vybuchla bomba. Odpálili ju členovia tajnej pronacistickej skupiny Odessa. Páchatelia neboli nikdy chytení a existencia Odessa začala byť popieraná. Klarsfeldovci sa zasadili o zmenu zákona, ktorý v Nemecku neumožňoval vydávať nacistov na súd do Francúzska. Po deviatich rokoch snaženia sa im podarilo presadiť zmenu zákona. Ako hovoria, vzťahy s Nemeckom sú teraz na výbornej úrovni. Veľa sa zmenilo od čias, kedy Beate nafackovala nemeckému kancelárovi Kiesingerovi. Ten by im určite medailu neudelil.
Milióny mŕtvych, hlad a zima: Taká bola 2. svetová vojna v ZSSR
