V jeden večer sa mu jednoducho nechcelo hrať. Uprostred divadelného predstavenia sa v polovici vety zastavil, chytil za brucho a klesol bezvládne k zemi. Keď ho vyniesli za kulisy, vyskočil ako rybička, vysmial sa všetkým do očí a spokojne odišiel. Aj táto epizóda veľa vypovedá o Brandovej vnútornej rozorvanosti, o zmietaní sa medzi genialitou a rebéliou.
Pohľad naveky
Raz povedal, že dokáže, že mu stačí iba desať minút pozorovať nejakú osobu, aby ju potom dokázal napodobiť do posledného detailu. Ale v hĺbke duše nenávidel chvíle, keď sa musel meniť na iné osoby, aby dosiahol to, po čom vždy túžil – lásku.
Do sveta filmu a divadla vtrhol ako nespútaný prírodný živel.
Zahodil za hlavu všetky dovtedy platné pravidlá a uviedol Broadway do vytrženia svojím fyzickým zjavom a zvieracou energiou. keď sa v roku 1949 uviedol v hre Električke zvaná túžba ako Stanley Kowalski v prepote-nom tričku, či vlastne keď „bol“ Stanleym Kowalskim, museli predstavenie niekoľkokrát prerušiť pre spontánny aplauz publika. Pritom si Brando ako vždy iba mrmľal pod nos a diváci v piatom rade ho ledva počuli, ak aj náhodou nestál obrátený chrbtom k publiku. Ale posolstvo jeho veľkého herectva spoľahlivo doletelo až do posledných radov. Tento 25-ročný Adonis, ktorý pri skúškach zásadne neovládal text a spával za kulisami na rozkladacej posteli, posunul divadlo o jednu celú fázu dopredu, od kostýmových vykladačov textu k realistickému predstaviteľovi charakteru. Odvtedy chceli byť všetci ako on- od Jamesa Deana po Roberta DeNira.
Brandova hviezda najviac žiarila pod režijným vedením Eliu Kazana, s ktorým sfilmoval Električku zvaná túžba. Vrcholným okamihom bol ďalší Kazanov film V prístave, za ktorý dostal Brando Oscara a Hollywood mu ležal pri nohách. Ženy za ním šaleli, muži sa ho snažili napodobňovať. Ako Johnny Strabler v „Nespútaných“ vtlačil koženou bundou, texaskami a tričkom svoju pečať celej generácii.
Anjel a démon
Ale v Brandovi, mladom bohovi továrne na sny, zúrili démoni detstva. Nechal sa naraz liečiť dvoma psychiatrami, ženy si vyberal bez rozmýšľania, neschopný viesť vážny vzťah. Následok nenaplnenej lásky k matke.
Narodil sa 3. apríla 1924 v Omahe, štát Nebraska, ako tretie dieťa provinčnej herečky Dorothy a priemerne úspešného obchodného cestujúceho Marlona Branda staršieho. Na otca, ktorý večne nebol doma a naháňal každú sukňu, si Brando spomína iba ako na „tyrana a opilca“. A matka? Angažovala sa v divadle, frustráciu kompenzovala milostnými aférami a alkoholom. Ako väčšina rodín počas prohibície si sami v pivnici varili pivo a keď sa opili, prišli hádky a bitka. Marlon sa začal zajakávať.
Po rokoch sa rodina presťahovala na predmestie Chicaga, kde Marlon takmer každý večer hľadal svoju matku po tých najúbohejších putikách. Zo zanedbaného, zajakavého mládenca vyrástol rebelujúci mladý muž, s ktorým si nevedeli rady ani v škole, ani doma ani v armáde.
Totálna rebélia
Odišiel do New Yorku, kde sa ži vil príležitostnou prácou, až kým nenavštívil hereckú školu Lee Strasberga. Práve tam Stella Adlerová odhalila jeho obrovský herecký potenciál. „Čo už sa mohol tiger naučiť v škôlke džungle…“ komentovala neskôr Brandov talent.
Jeho najväčšou korisťou sa stal Hollywood, ale priskoro začal premrhávať svoj talent a už v šesťdesiatych rokoch nakrútil rad filmov, ktoré si dodnes nik nepamätá, zato privádzal do nepríčetnosti kolegov a režisérov svojimi výstrelkami. Nakrúcanie Vzbury na Bounty (1962) na Tahiti neúmerne predlžoval, pretože sa mu v tomto raji na zemi náramne páčilo a chcel si ho užiť čo najviac. Nakoniec sa sem vrátil, kúpil si ostrov Tetiaroa a usadil sa tu spolu so svojou treťou manželkou, Tahiťankou Taritou ( po Movite Castanedovej a Anne Kashfiovej).
Brandova hviezda začala blednúť. Keď ho v roku 1972 chcel Francis Ford Coppola obsadiť do filmu Krstný otec, Paramount to najskôr odmietol a presvedčiť sa nechal až po skúšobných záberoch. Za skromných 50 tisíc dolárov a podiel na zisku Brando znova písal históriu kinematografie. Aj vtedy, keď odmietol prevziať Oscara za najlepší výkon vo vedľajšej role v Krstnom otcovi. Namiesto toho nechal na pódiu prehovoriť Indiánku Sacheen Littlefeatherovú a odkázal svetu, že nebude preberať ocenenie v krajine, ktorá diskriminuje a utláča svojich pôvodných obyvateľov. Zriadenci v zákulisí mali čo robiť, aby udržali rozzúreného Johna Wayna na uzde …
Viete, ktorá je najlepšie filmová postava? Brandov Krstný otec
Nasledujúci film Posledné tango v Paríži bol azda jeho najúprimnejším vyznaním. Nielen pre sexuálnu posadnutosť, ale najmä pre autentický monológ, ktorý vôbec nebol v scenári a v ktorom Brando jediný raz rozprával o svojom osudovom vzťahu k matke.
Útek od civilizácie
Trávil stále viac času na svojom tichomorskom ostrove, snívajúc o tom, ako pomocou rias nakŕmi celý svet a pomôže hladujúcim. Mal tu malý hotel, ktorý dvakrát po sebe takmer zničili tropické tajfúny.
„Hollywood je iba pre kurvy,“ odkázal všetkým a požadoval horibilné sumy za vedľajšie úlohy. V roku 1979 ho Coppola znovu povolal do filmu Apocalypse now, kde hrá pološialeného plukovníka a v tvári sa mu odrážalo veľa z jeho vtedajšieho skutočného presvedčenia a názorov na civilizovaný svet.
Svoj hlad po živote si liečil prejedaním sa a do civilizácie prišiel s obrovským bruchom a sivým konským chvostom v čase svojej osobnej apokalypsy – jeho syn Christian 17. mája 1990 zastrelil priateľa svojej sestry Cheyenne. Tá o päť rokov neskôr spáchala samovraždu a Brando priznal, že má deväť detí a na všetkých sa hriešne previnil. Tri z nich mal so svojou domácou, Christinou Ruizovou, ktorá ho v čase, keď už bol totálne na mizine, zažalovala o 100 miliónov dolárov výživného…
Nicholson ostal jeho najvernejším priateľom a susedom.
Epizódne role v niekoľkých filmoch (Don Juan de Marco s Johnnym Deppom či Skóre s Robertom de Nirom v roku 2001) znamenali jeho rozlúčku s filmovým plátnom. Smrť bola preňho v posledných rokoch dôležitejšia ako život. Aspoň tú chcel mať pod kontrolou. Nahovoril niekoľko tuctov magnetofónových pások s pokynmi, čo treba urobiť po jeho smrti. Rozlúčkovú reč mal predniesť Jack Nicholson, popol mali rozprášiť po ostrove Tetiaroa …
Stalo sa, a tak z veľkej osobnosti herectva nezostalo takmer nič. Okrem jeho nesmrteľnosti.
Hollywood o Brandovi:
„Ovplyvnil viac mladých talentov ako ktokoľvek iný. Kto to popiera, nič nepochopil.“
James Caan
„Budem ho napodobňovať kým budem žiť.“
Al Pacino
„Bol to herec, na ktorého sme sa všetci dívali hore. Teraz, keď odišiel, sa zvyšok posúva na jeho miesto.“
Jack Nicholson
„Bude mi chýbať viac, ako si kto vie predstaviť.“
Elizabeth Taylorová
„Bol to najväčší herec všetkých čias.“
Barbra Streisandová
Dátum narodenia: 3. apríla 1924, Omaha, Nebraska, USA
Úmrtie: 1. júla 2004, Ronald Reagan UCLA Medical Center, Los Angeles, Kalifornia, USA
