Bavorský statok Hinterkaifeck sa 31. marca 1922 stal miestom hrozného masakru. Počas jedného večera vyvraždil neznámy páchateľ celú šesťčlennú rodinu vrátane slúžky. Spravodlivosť ho nikdy nedostihla.
Hinterkaifeck obývalo celkom šesť ľudí vrátane slúžky, ktorá v deň vraždenia zrovna nastúpila do práce – statkár Andreas Gruber (63), jeho žena Cäzilia (72), dcéra Viktoria Gabriel (35) a jej deti Cäzilia (7) a Josef (2). Na začiatku apríla 1922 si susedia všimli, že zo statku už pár dní nikto nevychádza. Keď sa skupinka miestnych 4. apríla vydala na Hinterkaifeck pozrieť, čakal ich hrozný objav. Starí manželia s dcérou a vnučkou ležali mŕtvi na podlahe stodoly. Slúžka a najmladší chlapček boli pravdepodobne zavraždení počas spánku vo svojich izbách.
Vražedná zbraň nebola nikdy nájdená, ale podľa charakteristiky zranení sa jednalo asi o krompáč. Najviac sa vrah vybláznil na Viktórií, ktorá mala podľa pitvy zomrieť tiež prvá. Nasledovala ju sedemročná dcéra, ktorá bola ešte niekoľko hodín po útoku živá. V jej ruke bol objavený chumáč vlasov. Cäzilia si ich pravdepodobne v šoku sama vytrhla…
Policajti sa pustili do rozsiahleho vyšetrovania, počas ktorého zhromaždili stovky výpovedí. Obchádzali susedov, vypočúvali obchodníkov a tulákov. Po skutočnom vrahovi ako by sa ale zľahla zem. Žiadna stopa neviedla ku konkrétnemu človeku. Po okolí začala kolovať zvesť, že za vyvraždením rodiny stoja temné sily. Gruberovi medzi miestnymi nemali dobrú povesť a malý Josef mal byť dokonca splodený otcom Viktórie.
Jedno je ale isté – podozrivý sa okolo statku pohyboval už niekoľko dní pred vraždami. Andreas Gruber podľa susedov vypovedal, že sa z podkrovia niekedy ozývajú kroky. Z domu sa stratili kľúče a niekto tiež rozbil zámok od kôlne. Najväčšou záhadou pre neho boli neznáme stopy v snehu, ktoré viedli ku statku, ale späť do lesa sa už nevracali. Býval snáď vrah nejakú dobu s rodinou?
Pravdepodobne bol na statku aj niekoľko hodín po vražde. Z komína sa podľa svedkov malo dymiť a niekto tiež nakŕmil dobytok. Peniaze ani šperky zo statku nezmizli, preto vyšetrovatelia vylúčili lúpežné prepadnutie.
Kriminalisti prípad znovu otvorili v roku 1986, ale bez výsledkov. Ako najpravdepodobnejší páchateľ sa aj po rokoch javí Lorenz Schlitenbauer, bývalý milenec Viktórie, ktorý bol možno aj skutočným otcom Jozefa. Ani jemu, ani ďalším desiatkam podozrivým však nebolo nikdy nič dokázané. Vrahovi sa jednoducho podaril dokonalý zločin, ktorý nikdy nebol potrestaný.
Statok bol o rok neskôr zrovnaný so zemou a na jeho mieste dnes stojí pomník.
