Brutálne popravil celý rad nevinných obetí, než sa ho polícii podarilo chytiť. David Berkowitz, jeden z najšialenejších sériových vrahov histórie, tvrdil, že ho k šialenému vraždeniu nútil susedov labrador. Dodnes si odpykáva svoj trest v newyorskej väznici s maximálnym stupňom stráženia.
Jeho detstvo nebolo idylické. Narodil sa 1. júna 1953 v New Yorku vďaka matkinom romániku s ženatým mužom. Ten ale, keď zistil, že je tehotná, dal od nej ruky preč a opustil ju aj jej vlastný manžel. Keď skončila sama, doľahla na ňu ťarcha zodpovednosti, ktorú neuniesla a rozhodla sa dať syna na adopciu. A tam sa malý David dostal k židovskému páru Nathanovi a Pearl Berkowitzovým.
Už ako malý chlapec bol iný ako jeho rovesníci. Hoci bol nadpriemerne inteligentný a skvele hral baseball, škola ho vzápätí prestala baviť a väčšinu času sa venoval drobným krádežiam a pyromania. Medzi spolužiakmi mal povesť tyrana a šikanátora.
V roku 1967 podľahla Dávidovho adoptívna matka rakovine prsníka, z čoho sa chlapec zrútil. K Pearl mal totiž veľmi blízky vzťah, naopak s otcom si príliš nerozumel. Preto, hneď po dokončení strednej školy, narukoval do americkej armády. Tu začali jeho experimenty s drogami a opäť sa prejavili sklony ku podpaľačstvu.
Keď sa vrátil zo služby späť domov, zarábal si ako robotník, taxikár alebo člen ostrahy a zapísal sa na vysokú školu v Bronxe. Vtedy sa tiež rozhodol vyhľadať svoju biologickú matku, stretnutie s ňou ho ale natoľko sklamalo, že po pár stretnutiach všetok kontakt opäť prerušil.
Prvý násilný čin spáchal v len dvadsiatich troch rokoch, napadol dve mladé neznáme ženy nožom. Obe útok prežili, Berkowitza ale polícia bohužiaľ nedopadla. Len rok po tomto incidente sa totiž rozpútalo hotové peklo.
V júli roku 1976 si Jodi Valenti (19) a Donna Lauri (18) rozprávali v zaparkovanom aute pred bytom jednej z nich. Keď sa začali lúčiť, do voza vrhol Dávid a začal do dievčat strieľať hlava nehlava. Donna bola na mieste mŕtva, Jodi ale prežila. Hoci ale neskôr vyšetrovateľom páchateľa opísala, chytený nebol. Policajti ani médiá prípadu nevenovali prílišnú pozornosť, pretože sa odohral v neblaho preslávenej štvrti Bronx, kde podobný incident nebol práve výnimkou.
Narušený Berkowitz povzbudený úspechom zaútočil znovu len o pár mesiacov neskôr. Tentoraz si zobral na mušku mladú dvojicu, potom dve šestnásťročnej kamarátky. Hoci boli všetky vraždy vykonané rovnakou zbraňou kalibru 44, polícia napriek tomu stále netušila, že by spolu prípady mohli súvisieť. A David mohol vo svojom vyčíňaní nerušene pokračovať ďalej.
Niekoľko mesiacov potom popravil rovnakým spôsobom mladých snúbencov Christinu Freund (26) a Johna Dielu (30). A až vtedy si detektívi dali jedna a jedna dohromady a začali pátrať po sériovom vrahovi, ktorého prekrstili na 44 Caliber Killer.
O život prišlo ale ešte ďalších sedem mladých ľudí, než polícia Berkowitz konečne dopadla. A to aj napriek tomu, že mala stále viac stôp, vrah bol totiž toľko opojený svojou mocou, že začal policajtom a médiám posielať ručne písané listy, kde sa nazýval nepolapiteľním monštrom. Vďaka nim tiež získal novú prezývku – Samov syn.
Veci začali naberať správny smer až vo chvíli, keď sa polícii ozvala svedkyna, že v deň poslednej streľby zazrela blízko miesta činu muža, ktorý vyhadzoval parkovací lístok zo svojho auta. Vyšetrovatelia si majiteľa vozidla zistili a vydali sa za Berkowitzom domov. Ani v tej chvíli ale netušili, že sú na stope páchateľovi, mysleli si, že idú len vypočuť ďalšieho prípadného svedka zločinu.
Aké teda bolo ich prekvapenie, keď 10. augusta 1977 vošli do Dávidovho byt, a ten ich privítal slovami: „Máte ma. Čo vám trvalo tak dlho?“ Potom už u neho našli aj vražednú zbraň, mapu s vyznačenými miestami zločinov aj denník, v ktorom sa Berkowitz ku všetkému priznával.
V priebehu dlhých výsluchov potom okrem iného tvrdil, že prezývku Samov syn začal používať preto, že jeho sused Sam Carr mal labradora, ktorý ho vraj inštruoval k násilným činom a on ich vykonával pod jeho nátlakom. Súdnymi psychológmi bol klasifikovaný ako paranoidný schizofrenik, posadnutý vnútornými démonmi. Bol odsúdený na 365 rokov väzenia.
Neskôr s ním Robert Ressler, veterán FBI, urobil niekoľko rozhovorov, kedy vyšlo najavo, že si Dávid celú historku okolo susedovej psa vymyslel. Ressl priznal, že zabíjal z toho dôvodu, že cítil obrovský odpor k svojej vlastnej matke a kvôli vlastnej neschopnosti vybudovať si fungujúci vzťah so ženou. Sexuálne uspokojenie nachádzal v stalkingu a následnom zastrelení žien, načo doma nad svojím činom masturboval. Tiež uviedol, že sa často vracal na miesta činu, kde si vyvolával predstavu predchádzajúceho deja, čo ho nesmierne vzrušovalo.
V roku 1987 vyhlásil, že je znovuzrodený vo správneho kresťana a od tej doby na svojom tvrdení trvá. Momentálne sa nachádza v Sullivan Correctional Facility. Hoci mal niekoľko možností k požiadanie o prepustenie na čestné slovo, nikdy ich nevyužil.
