Tento masový vrah bol vraj celkom normálnym človekom s jednou fatálnou výnimkou – nenávidel ľudí. Ako sám tvrdil, jediný spôsob, ako prevychovať ľudí, je zabiť ich. Jeho životným krédom sa stalo „zabite ich, olúpte ich, znásilnite, zabite ich všetkých!“ Každý, kto sa ho pokúšal v živote napraviť, na to doplatil. Zanechal po sebe reťaz mŕtvol, ktoré ani on sám nedokázal porátať. Počet jeho obetí sa odhaduje na 45 až 50…
Carl Panzram (1891-1930) bol synom farmárskeho prisťahovalca z Pruska. Narodil sa v Minnesote. Jeho otec opustil matku, keď bol ešte dieťa, takže mu chýbalo akékoľvek rodinné zázemie. Už keď mal osem rokov, dostal sa po prvý krát pred súd, pretože bol namol opitý a správal sa nemiestne. Poslali ho do polepšovne, odkiaľ vyšiel na „cestu do života“ v roku 1906. Onedlho bol zasa vo väzení, pre zmenu v štáte Montana, kde sa dopustil viacerých krádeží, lúpeží a znásilnení. Utiekol tak, že zapálil sklad so zimným šatstvom pre celú väznicu. Po ceste ešte vypálil niekoľko kostolov v Montane a v roku 1907 vstúpil do armády. Tu dostal tri roky pre odmietnutie poslušnosti, a strávil ich rozbíjaním kameňom pod horúcim slnkom Kansasu. Ako sám priznal, v tom období sa „formoval jeho svetonázor,“ ktorým bola zlosť a nenávisť voči všetkým, čo mu krížili zločinecké plány. Po prepustení v roku 1910 sa pridal k mexickým rebelom pod vedením Pascuala Orozca a tiahnuc po západnom pobreží USA nechal za sebou 21 mŕtvol, nespočet okradnutých a znásilnených. Sám priznal, že sa dopostil sodomie asi na tisícke mužov…
Onedlho znovu skončil vo väzení v Montane,
odkiaľ utiekol, aby ho opäť zavreli v Oregone. Príčinou boli vždy krádeže a lúpeže, vraždy sa mu v tom čase ešte nepodarilo preukázať. Ako nenapraviteľného, surového recidivistu ho v Oregone tri roky držali pod sprísneným dozorom – na samotke, iba o vode a chlebe. Nepomohlo. V roku 1918 utiekol a vydal sa na opačný koniec USA, do New Yorku. Odtiaľ sa nechal zverbovať na rôzne miesta v Južnej Amerike, kde začínali pôsobiť americké ropné spoločnosti. Keď v Chile úmyselne podpálil ropný vrt, musel utiecť znovu do USA.
Prezidentovi ukradol cennosti v hodnote 40 tisíc dolárov
V roku 1920 sa mu zapáčili krádeže klenotov, z domu bývalého amerického prezidenta Williama Tafta ukradol cennosti v hodnote 40 tisíc dolárov a kúpil si jachtu. Na rekonštrukčné práce si najal desať robotníkov, po ich skončení ich pozval na palubu oslavovať a keď zaspali, po jednom ich usmrtil výstrelom do hlavy a telá hodil do mora. Znovu ho zatkli pre krádeže, ale po zložení kaucie prepustili a umožnili mu tak útek do Európy. Ani tu sa však dlho nezdržal, odišiel k olejárskej spoločnosti do vtedajšej západnej portugalskej Afriky. Tu ho vzrušovali krvilačné krokodíly – najal si preto šesť domorodých nosičov, aby ho preniesli cez bažiny plné nebezpečných plazov. Postupne ich všetkých postrieľal a kŕmil nimi krokodílov… Okrem toho tu stihol ešte zavraždiť a sexuálne zneuctiť dvanásťročného chlapca.
Vo väzení napísal vlastnú autobiografiu
V roku 1922 sa vrátil do USA, kde kameňom ubil k smrti dvanásťročného chlapca – „pozeral som sa, ako mu mozog vyteká cez uši a ešte bolo aj trošku sodomie…“ komentoval tento čin chladnokrvne. V roku 1928 napísal vo väzení vlastnú autobiografiu a keď ho rok na to odsúdili na doživotie, vyhrážal sa porote, že všetkých jej členov zabije, ak ho oslobodia. Ak pôjde do väzenia, zabije prvého, čo mu príde pod ruku. Jeho poslednou obeťou sa stal muž vo väzenskej práčovni, ktorého dobil železnou tyčou. Keď nad ním súd vyriekol ortieľ smrti, konečne sa mu uľavilo. Vysmial odporcov trestu smrti, ktorí sa ho chceli zastať a odvisol 5. septembra 1930.
(pm)
