Príbeh vraha
Henri Landru sa narodil v Paríži roku 1869 a bol celkom dobrým žiakom. Po skončení základnej školy študoval na inžiniera, ale potom ho povolali na štyri roky do armády, kde dosiahol hodnosť seržanta. Ešte ako vojak sa oženil so svojou sesternicou slečnou Remyovou. Po prepustení do civilu si otvoril bazár s nábytkom, ale nedarilo sa mu. Istému obchodníkovi odovzdal všetky svoje peniaze ako zálohu na tovar, ale obchodník utiekol do Ameriky a Landru ostal bez peňazí i bez tovaru. Vtedy zatrpkol a rozhodol sa, že sa bude mstiť celému svetu. V rokoch 1900-1908 bol štyrikrát vo väzení za podvody. Neustále podvádzal, ale vždy mu na to prišli.
Vraždil pre peniaze
Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny uverejnil svoj prvý zoznamovací inzerát. Vtedy bol ešte ženatý a mal štyri deti. Jeho manželka nič netušila. Landru sa zameral na opustené, majetné ženy stredného veku, najmä vdovy, ktoré zúfalo hľadali lásku. Tieto ženy ohlupoval krásnymi rečami o láske, potom od nich vylákal peniaze, pozval ich bývať do svojej vily v Gambais a onedlho na to ich zavraždil, aby sa zmocnil ich majetku. Prvou obeťou bola istá pani Izoreová, 51-ročná vdova, ktorú zavraždil a obral o 15 tisíc frankov. Začínajúca vojna mu pomohla tajiť identitu a vystupovať vždy pod iným menom.
Jeho hrubému šarmu, agresívnemu správaniu a animálnej túžbe po sexe podliehali bohaté vdovy jedna za druhou. Napriek tomu, že rodinní príslušníci takmer vždy tieto ženy odhovárali, podľahli jeho zvláštnemu šarmu a sľubom o manželstve. Istá madam Cuchetová sa k nemu nasťahovala aj so svojím 16-ročným synom, Landru potom pre istotu zabil aj jeho. Svoje obete najprv omámil do bezvedomia, potom ich zaškrtil alebo zadusil. Telá pravdepodobne prácne rozrezával na kusy a spaľoval v sporáku vo svojej vile v Gambais, kde sa susedia ustavične ponosovali na neznesiteľný zápach z komína. Po svojich obetiach zobral všetok majetok, vrátane nábytku, nehnuteľností, peňazí a šperkov. Neustále používal novú identitu a niekedy používal aj mená svojich predchádzajúcich obetí. Neustále sa sťahoval, pretože vetril nebezpečenstvo, že by ho niekde mohli spoznať.
Vraždil nepretržite od roku 1914 do roku 1921.
Pochopiteľne, že rodinní príslušníci zmiznutých žien pátrali aj na vlastnú päsť a tak sa náhodou sestre jednej z obetí podarilo Landrua objaviť v parížskom obchode s porcelánom. Okamžite zalarmovala políciu, ktorá v obchode zistila jeho adresu a Landrua zatkla. Chýbali však hlavné dôkazy – telá obetí. V sporáku v jeho vile v Gambais sa síce našli zvyšky ľudských kostí, ale to nestačilo. Súdu sa podarilo preukázať jedenásť vrážd, ale u Landrua našli korešpondenciu s 283 ženami, z ktorých sa ani jednu nepodarilo nájsť.
Bulvárne médiá vtedy tvrdili, že ich všetky zabil novodobý francúzsky Modrofúz, ale to by sa nedalo ani fyzicky stihnúť. Na súde sa správal neobyčajne arogantne až do konca. Odsúdili ho na smrť a 25. februára 1922 skončil pod gilotínou.
12 (pm)
