Matka zavraždila svoju 16-ročnú dcéru, Simonku

Policajným vyšetrovateľom, ktorí v noci na 23. septembra minulého roku na sťažnosť susedov vyrazili dvere u Raškovcov, sa naskytol pohľad hrôzy. V byte na štvrtom poschodí v činžiaku v slušnej štvrti sa odohrala šialená dráma. Na dlážke v predsieni ležala na zemi mŕtvola s naširoko otvorenými očami. Bola to mŕtvola mladého dievčaťa!

Celá hruď, prsia, brucho a hrdlo dievčiny bolo posiate bodnými ranami. Biele tričko, žlté nohavičky a béžový koberec boli nasiaknuté krvou.
„A vedľa mŕtvej ležala jej matka s prerezanými žilami na rukách,“ spomína jeden z policajtov, ktorí vtedy v noci prišli do bytu.

Tento príšerný večer mal samozrejme dohru pred súdom. Prokurátor obžaloval matku, povolaním čašníčku, zo zabitia vlastnej dcéry siedmimi bodnými ranami. Bol to iba krvavý koniec niekoľkoročnej bolestnej púte…

Celé martýrium peknej svetlovlasej dievčiny sa začalo, keď mala iba päť rokov. Vtedy na následky autonehody zahynul jej otec. Pol roka manželka Erika oplakávala stratu svojho manžela. Po šiestich mesiacoch zahodila smútok za hlavu a do bytu si priviedla nového muža. Jednej kamarátke sa zverila: „Spravila som za svojím žiaľom hrubú čiaru – teraz chcem konečne znova žiť!“

Dcére Erika povedala, že ten cudzí ujo je jej nový otec a môže ho oslovovať oco. Tento „oco“ bol prvý z tuctu chlapov, ktorých si Erika postupne priviedla do bytu a vždy ich znova nazývala náhradnými otcami. Malá Simona ich za tie roky spoznala ozaj viac než dosť, ale ani na jedného z nich si nezvykla.

„Naopak,“ vypovedala pred súdom jedna zo susediek. „Všetkým tým chlapom, ktorí sa u Eriky striedali išlo samozrejme iba o jednu vec! O dievča sa ani jeden z nich nezaujímal. Simonky mi bolo vždy strašne ľúto. Takmer každý večer sedávala sama doma, kým sa matka chodievala von zabávať. Dokonca aj cez víkendy bola dievčina častokrát doma sama.“

Kým bola Simona ešte malá, brala všetko ako nejaké riadenie osudu, proti ktorému sa beztak nedá nič robiť. „Ale, čím bola staršia, začalo jej byť jasné, že v podstate nežije v normálnej rodine,“ vysvetľoval psychológ pre mladistvých, ktorý bol k súdu prizvaný ako znalec. „Medzera, ktorú v duši dievčatka zanechal dobrý otec, nemohol nahradiť ani jeden z nových mužov Simoninej matky. A tak dospievajúce dievča vlastne žilo životom akéhosi nezvaného prisťahovalca v materskej rodine. Nikto si ju nevšímal, naopak, tá osoba, ktorá mala mať na zreteli jej zdravý vývoj, jej vlastná matka, sa na ňu pozerala ako na nejaký rušivý faktor!“
To boli silné a trpké slová na adresu obžalovanej.

„Priznávam, že som sa možno o dcéru nie veľmi starala, že som na ňu ani nemyslela,“ rozplakala sa napokon Erika pred porotou. „Ale ani Simona mi nedala príležitosť, aby som si k nej mohla vybudovať materinský vzťah. Všetko, čo som spravila, odmietala – pre seba však žiadala všetky slobody, aké si len mohla vymyslieť.“
To bola výpoveď v sebaobrane, takéto vysvetlenie ťažko môže jedna súdna matka povedať.

Aj posledný z Erikiných priateľov, 42-ročný Holger potvrdil, že v tých zopár krátkych mesiacoch, čo udržiaval s Erikou vzťah, takmer denne prichádzalo k hádkam medzi matkou a dcérou.

„Dôvody k hádkam boli väčšinou úplne malicherné. Ale bola to väčšinou matka Erika, ktorá vyhľadávala spor. Predovšetkým, ak si večer vypila nejaký alkohol, zmocňovali sa jej nekontrolovateľné záchvaty zlosti. Raz, keď sme sa nadránom vrátili z akejsi oslavy a Simona zabudla v kuchyni umyť riad, Erika ju vytrhla z hlbokého spánku, vyhodila z postele, vrieskala na celý dom a zmlátila ju ako žito. A potom musela ten riad umyť – ráno o štvrtej!“

Nečudo, že vtedy pätnásťročná Simona začala hľadať lásku a pocit bezpečia inde. Keď jej matka nechcela dať ani trocha citu, našla si oporu v nezamestnanom stolárovi, Kevinovi. Bol od nej o osem rokov starší a býval v tom istom dome ako Simona s matkou.

„Vždy, keď mala jej matka záchvat zúrivosti, prišla Simona ku mne a vyplakala sa mi do náručia,“ vypovedal Kevin pred sudcom.

Niekedy uňho zostala aj cez noc. „Tak strašne túžila po láskyplnej matke, v ktorej by mohla mať aj priateľku, skutočnú oporu v puberte. Simona nemala nič, ani otca, ani matku. Viem však celkom iste, že aj napriek tomu, že ju matka bila a odstrkovala, mala ju svojím spôsobom rada.“

Aj vtedy, 23. septembra večer, sedela Simona pred televízorom a matka prišla neskoro domov v podtrundženom stave. A zase došlo k nezmyselnej zvade.

„Dcéra na mňa vrieskala, že vraj jej nemám čo rozkazovať. Okrem toho je vraj tehotná a beztak sa onedlho z domu vysťahuje,“ tvrdila obžalovaná pred súdom na svoju obhajobu. „Potom mi povedala, že som kurva a že sa hanbí zato, že som jej matka.“

Vtedy sa Erike zatemnilo pred očami. Bežala do kuchyne a vrátila sa s 27-centimetrovým kuchynským nožom. Začala do dcéry bodať ako zmyslov zbavená. Potom, keď zbadala, že je po všetkom, rozrezala si žily.

Kým sa matku podarilo zachrániť, jej bezmocná dcéra vykrvácala skôr, než stihla prísť sanitka a polícia. Pri súdnej pitve sa ukázalo, že Simona vôbec nebola tehotná. „Tým chcela matku iba vyprovokovať, aby jej venovala viacej pozornosti,“ povedal na vysvetlenie priateľ Kevin.
Eriku súd za zabitie dcéry odsúdil na deväť rokov väzenia bezpodmienečne.