Prenikli do modernej spoločnosti, poznamenali spoločenský život a stali sa jeho samozrejmou súčasťou. Ovplyvňujú ľudí s rovnakými vzormi, hodnotami, myšlienkami.
VÝZNAM A FUNKCIA MASOVÝCH MÉDIÍ
Masové médiá majú v modernej spoločnosti zásadný a neustále vzrastajúci význam. Sú prostriedkami zábavy, trávenia voľného času, sú zdrojom informácií, ale môžu byť aj nástrojom politickej moci a manipulácie s masami. Význam masových médií spočíva v tom, že sú významným zdrojom výkladov sociálnej reality a predstáv o nej. Vytvárajú priestor pre politikov a známe osobnosti, sú v nich ukladané a nimi vyjadrované zmeny v kultúre a hodnotách spoločnosti. Médiá sa stali významným zdrojom verejne uznávaných významových sústav, ktoré hodnotovo a empiricky vymedzujú, to čo je normálne. V neposlednom rade sú zdrojom moci, prostriedkami vplyvu, ovládania a presadzovania inovácií a taktiež informačným zdrojom. Ak vychádzame z toho, že funkcia médií je komunikačná, tak informatívnych komunikačných výmen nie je v bežných situáciách mnoho.
Komunikáciu môžeme rozdeliť do štyroch hlavných skupín:
– informovanosť – odovzdať správu
– inštruovať – naviesť, zasvätiť
– presvedčiť – zmanipulovať, ovplyvniť
– pobaviť – zábavná funkcia
Medzi funkcie, ktoré sa médiám často pripisujú, patria odstránenie nudy, zábava, trávenie voľného času, podnecovanie k predstavivosti, získavanie znalostí, životná podpora, rast sebavedomia, aj nahradenie reálneho interpersonálneho styku.
ROZDELENIE MÉDIÍ
McLuhan prirovnáva médiá k teplomeru a rozdeľuje ich na teplé (napr. rozhlas, film) a chladné (napr. telefón, televízia). Toto rozdelenie záleží od miery interakcie človeka s médiom. Horúce médiá sú tie, ktoré poskytujú jasnú a zrozumiteľnú informáciu, ľahko vnímanú zmyslami. Chladné médiá produkujú zdanlivo nedokončenú informáciu, vyžadujúcu si domýšľanie na základe skúseností alebo predstavivosti. Takto sprostredkovaná informácia si vyžaduje oveľa vyššiu duševnú aktivitu. Na druhej strane človek oveľa menej zapája do procesu spracovania informácie svoje zmysly. Masové médiá možno triediť do rôznych kategórií, podľa celej rady faktorov. Môže to byť kanál používaný na komunikáciu. Ide o technologický postup prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje komunikácia. Týmito kanálmi môžu byť: tlačené (knihy, letáky, billboardy, noviny, časopisy), elektronické (rozhlas, televízia), chemické (film). Povaha používaného média má podstatný vplyv na podobu komunikácie.
TLAČENÉ MÉDIÁ
Začiatky kníhtlače spadajú do prvej polovice 15. storočia a vznik tlače je spojený s menom Johanna Gutenberga. Postupne sa začali knihy tlačiť vo veľkých sériách a boli dostupné nielen pre majetných. V prvej polovici 19. storočia sa v New Yorku začali vydávať noviny dostupné každému. Obsahovali aktuálne informácie aj s inzerciou pre pracujúcich študentov, obchodníkov, remeselníkov. Knihy a časopisy sa stali masovým médiom. Označili ich za novú formu komunikácie meniacu nielen podmienky ľudského bytia a jednotlivcov, ale aj celých spoločenstiev. Z hľadiska publicistiky sú noviny – denníky základným médiom.
Noviny sú periodickou tlačovinou, ktoré vychádzajú v krátkych intervaloch. Ich hlavnou funkciou je sprostredkovanie aktuálnych správ z rôznych oblastí, predovšetkým politiky, hospodárstva, zábavy a športu. Z hľadiska spravodajstva si konkurujú s rozhlasom a televíziou. Majú rovnaký význam, či už sú zamerané celonárodne alebo lokálne. Noviny sú základným médiom.
Časopis v porovnaní s novinami má väčší rozsah, vychádza tiež periodicky, avšak v dlhších intervaloch. Časopis je aktuálnejší než kniha, ale nie tak ako noviny.
K tlačeným médiám patria aj firemné časopisy a občasníky na mimoriadnu propagáciu výrobkov, ktoré využívajú hlavne farmaceutické, telekomunikačné spoločnosti a obchodné reťazce.
Kniha je prostriedkom šírenia vedomostí, vzdelania, kultúry a zábavy a je jedným z najstarších prostriedkov uchovávania informácií. V širšom zmysle je to akýkoľvek hmotný predmet sprostredkujúci svojim používateľom znalosť literárnych a iných textov. Knihy existujú v rôznych formách a spĺňajú rôzne funkcie: poznámkové bloky, albumy, zapisovacie denníky, skriptá, učebnice, manuály, encyklopédie, slovníky alebo atlasy. Kniha môže byť publikovaná aj v elektronickej forme. Špecifickým druhom kníh sú knihy pre nevidiacich, ktoré sú tiež dostupné aj v elektronickej forme.
Všetky tlačené médiá sú pre mladého človeka ťažšie dostupné. Vyžadujú totiž finančné prostriedky. Na rozdiel od televízie alebo internetu, ktorý má doma a v škole. Výhodou kníh, novín a časopisov je, že v prípade potreby sa k nim človek môže kedykoľvek vrátiť.
Televízia má na verejnosť silný dopad a ostatné médiá cítia povinnosť sprevádzať tento účinok, udržiavať ho a predlžovať. Základnou ideu televízie je fascinácia obrazom. Ramonet hovorí, že jedine viditeľné si zaslúži byť vysielané, čo nie je viditeľné a čo nemá obraz, to sa nedá vysielať v televízii a teda mediálne neexistuje. Tlač je prinútená nasledovať televíziu. Má tú moc opäť stvoriť emóciu, prežívanú televíznymi divákmi tým, že publikuje texty (reportáže, svedectvá, vyznania), ktoré rovnakým spôsobom ako obrazy, hrajú na citovú strunu čitateľa, obracajú sa k srdcu a k emóciám a nie k rozumu a inteligencii.
ELEKTRONICKÉ MÉDIA (AUDIOVIZUÁLNE)
V roku 1901 získal kanadský elektrotechnik R. A. Fessenden patent na prenos ľudského hlasu rádiovými vlnami. Rovnako ako neskôr televízia, aj rozhlas bol založený na princípe centrálneho vysielania. Dôležitou vlastnosťou rozhlasu je vizualizácia. Každý poslucháč si vytvára individuálnu predstavu. Práve počúvanie rádia vyvoláva a rozvíja predstavivosť. Rozhlas je najjednoduchšou možnosťou šírenia správy kamkoľvek, kde sa človek nachádza i napriek prísne stráženými politickými hraniciam.
Televízne vysielanie sa v Československu začalo 25. 2. 1954, ale až od roku 1958 signál pokrýval celú republiku. Významným krokom vo vývoji masových médií predstavovala ich masová dostupnosť. Rozhlas a televízia sa tak stávali súčasťou rodinného prostredia. Televízia naďalej zostáva silným masovým médiom, ale jej postavenie oslabujú nové technológie, ako bol VTR (video tape recorder) a dnes DVD prehrávače. V súčasnosti sa stal internet vážnou konkurenciou televízneho a rozhlasového vysielania.
Nové média môžeme charakterizovať ako komunikačné prostriedky využívajúce elektroniku a zakódovaný signál na distribúciu informácií. Ich technická úroveň neustále stúpa rôznymi zlepšeniami, doplnkami, výrobou čo najmenších technických zariadení, s čo najväčšou pamäťou, so šetrením nákladov a s ohľadom na životné prostredie. Internet je zdrojom informácií a nástrojov na komunikáciu. V súčasnosti predstavuje sieť, ktorá spája milióny ľudí na celom svete, ktorá zo dňa na deň rastie a rozširuje počet nových užívateľov. Úlohou internetu je vytvoriť čo najjednoduchšiu, najflexibilnejšiu a najväčšiu sieť, ktorá bude schopná v krátkom čase preniesť čo najväčší objem dát a tiež byť multimediálna.
Internet nepredstavuje len zdroj informácií, ale je aj zdrojom zábavy, trávenia voľného času a vzdelávania V tomto priestore ľudia trávia svoj voľný čas, používajú elektronickú poštu, vytvárajú blogy (vlastné príspevky, opisujúce vlastné názory), diskusné fóra, chaty, fankluby, nakupujú, pozerajú televíziu, počúvajú rádio, čítajú dennú tlač a telefonujú. Prostredníctvom telekomunikačných technológií sa presadzuje donedávna neznámy spôsob výučby on-line learnig on-line education. Najväčšou prednosťou internetu je, že umožňuje vzájomnú komunikáciu nezávisle na mieste a čase. V súčasnosti je mobilný telefón už multifunkčným prístrojom, prostredníctvom ktorého sa môžeme tiež pripojiť na internet. Používame ho nielen na telefonovanie, na zasielanie krátkych textových správ (sms), ale aj na fotografovanie a nahrávanie videa.
Jana Sviteková
