Obidvaja sme už disponovali základnými informáciami o púšti a beduínoch z literatúry aj pred-chádzajúcej návštevy Blízkeho východu. Pred tromi rokmi sme sa priamo stretli s beduínmi profitujúcimi z turizmu na okraji Palmíry. Bol to však len krátky kontakt, symbolický, lebo spoznať a pochopiť beduína, jeho myslenie a konanie v rôznych situáciách, by znamenalo žiť s ním veľa rokov, osvojiť si korán, ktorý je abecedou jeho života, jeho jazyk a odpútať sa od vlastných naučených stereotypov. Pre Európana znamená slovo púšť zväčša obrovské územie pokryté pieskom. Kto sa prechádzal po piesočnatom pobreží niektorého mora alebo oceánu, a nebol v púšti, myslí si, že púšť je niečo podobné, len oveľa väčšie. Púšť je pokrytá miestami jemným pieskom, štrkom, alebo kamenistou pôdou so skalami väčšími ako hlava. Rozhodne nie je rovná ako doska, ale zvlnená s nekoneč-nými pláňami aj skalnatými vyvýšeninami, priehlbinami a vyschnutými korytami potokov, ktoré sa počas búrky zaplnia v priebehu niekoľkých minút a pre svoje okolie sú nebezpečné ako rozvodnený tok v strednej Európe. Na niekoľkých miestach sú priehlbiny s tvrdým, nepriepustným podkladom. Počas jesenných dažďov sa naplnia vodou, ktorá slúži ako úžitková aj pitná voda pre ľudí aj zvieratá. Na púšti nenájdeš celé kilometre ani stebielko trávy, ale ocitneš sa aj v riedkom nízkom poraste, ktorý je po dažďoch mäkký, zelený a v lete biely ako slama a pichľavý. Sporadicky sa objavia byle púštnych konzumovateľných zemiakov a ťahavé rastliny, na nerozoznanie od žltých melónov, ktorých plody sú horké, nejedlé, no beduíni ich používajú na liečenie boľavých kĺbov. Púšť je takmer po celý rok počas dňa horúca. Ale so západom slnka sa naraz prudko ochladzuje, dvíha sa vietor a všetko sa z minúty na minútu mení. Kto nie je človekom púšte, cíti všetky kontrasty niekoľkonásobne intenzívnejšie. Beduíni tu dokážu prežiť vďaka mimoriadnemu duchovnému bohatstvu, v rámci ktorého dominuje úcta k Bohu, láska k púšti, vďačnosť, žičlivosť a schopnosť tešiť sa z mála. Podľa beduína je v púšti najčistejší vzduch, najkrajšia a najzelenšia tráva vysoká až po kolená, dokonca aj najkrajšia noc, lebo tam nie je žiadna kukurica ani stromy, nijaké tiene, len krásna, svetlá, príjemná noc. Púšť je synonymom slobody a je idealizovaná.
Dá sa to zažiť iba v púšti
Raz pri východe slnka v Sýrskej púšti som vyšiel zo stanu a počul som zvuky, aké vydávajú len letiace divé husi. V tom chladnom ráne po prebdenej noci, keď stále štekali psy a hyeny a len občas sme zdriemli, boli letiace labute niečo fascinujúce. Už to, že skoro ráno leteli nad púšťou, ako gagotali a ich krídla v tom absolútnom tichu ťažko šušťali, to nebol obyčajný kŕdeľ sťahovavých vtákov, ale niečo, čo človek môže zažiť len v púšti a čo zostáva na celý život. Asi majú beduíni pravdu, lebo v to novembrové ráno púšť priniesla zážitok z kategórie najsilnejších predurčených na idealizáciu. Ideál pomáha prekonávať problémy a nedostatky, ktoré prináša život v nehostinnej, chudobnej krajine.
Obyvateľmi púšte sú beduíni. Z filmov a literatúry máme sformovaný obraz o beduínoch ako ľuďoch putujúcich púšťou s ťavami naloženými tovarom z oázy do oázy, z mesta do mesta. Majú výborné orientačné schopnosti, sú skromní a vytrvalí. Takáto charakteristika je zväčša pravdivá. Beduíni však dnes neputujú s karavánami ako sprievodcovia a ochrancovia obchodníkov, ale so stádami oviec a kôz hľadajú pašu v púšti, no aj popri cestách ďaleko od púšte, až na okraji sídel. Do ich tradičného spôsobu života prenikajú vplyvy civilizácie tak isto ako kdekoľvek inde vo svete. Kvôli spätosti spôsobu života s prírodným prostredím sa súčasné klimatické zmeny prejavujú v ich kultúre okamžite a veľmi výrazne.
Kultúrne zmeny
Do Sýrie sme odchádzali s vopred stanoveným cieľom – zoznámiť sa s procesom kultúrnych zmien, ku ktorým dochádza v beduínskej minoritnej kultúre pri jej včleňovaní sa do majoritnej spoločnosti. Takéto vyjadrenie možno ani nie je celkom presné – v podstate nejde o včleňovanie do majoritnej spoločnosti, ale skôr len o kultúrne vyrovnávanie, dobiehanie, lebo každodenný život je zvlášť v mestskom prostredí výraznejšie globalizovaný. Keďže beduínska kultúra sa javí ako výrazne tradičná a v duchovnej sfére až tradicionalistická, kultúrne zmeny a integračné procesy zároveň súvisia s ústupom kultúrnej minulosti a jej prechodom do kultúrnej prítomnosti. Napriek naftovým agregátom na výrobu elektrického prúdu, televízorom a mobil-ným telefónom, ktoré sú v púšti často nepoužiteľné, lebo chýba signál, je kultúrna prítomnosť beduínov (zvlášť kočovných) v zmysle The McDonaldization of Society vždy o krok za prítomnosťou obyvateľov v stálych sídlach.
Predsavzali sme si synchrónne spoznať charakteristické črty kultúry aj imanentné kultúrne témy spoločenstiev, patriacich k viacerým beduínskym kmeňom a po-rovnať ich s roľníkmi a mestským obyvateľstvom. Kolega Marwan Al- Absi sa chcel venovať špecifickej problematike tradičného stravovania. Príprave jedál, stolovaniu aj príležitostiam, s ktorými sa určité jedlá spájajú a ich symbolike s akcentom na kávu a jej kultúrne kontexty. Ako Arab, ktorý prežil podstatnú časť svojho života v Sýrii, pozná všeobecné aj špecifické charakteristiky arabskej kuchyne a mal tak možnosť vertikálne aj horizontálne porovnať a analyzovať tradičné aj nové prvky v beduínskej strave.
Život pod beduínskym stanom
Aby bola naša predstava o minoritnej spoločnosti, kultúre a jej postavení v majoritnej čo najúplnejšia, navštívili sme najskôr niektoré lokality v okolí Damašku, miest Dara-á, Douma a Latakia, teda juhovýchodne, východne a severne od hlavného mesta, vo vnútrozemí aj na pobreží. Pre krátkosť času a situáciu na Blízkom východe na prelome rokov 2006 a 2007 boli iné ambície nereálne a v konečnom dôsledku sme aj tak zväčša postupovali podľa našich dlhšie trvajúcich systematických a overených kontaktov. Takýmto postupom sme sa snažili zmierniť náhly prechod medzi životom v Strednej Európe a pod beduínskym stanom a zoznámili sme sa s mestskou a vidieckou kultúrou, príslušníkmi rôznych sociálnych a profesijných vrstiev obyvateľstva. Treba priznať, že vopred pripravený časový harmonogram, súvisiaci s dĺžkou viacerých kratších pobytov v teréne a našimi vedeckými ambíciami, sme neustále modifikovali v súlade s miestnymi tradíciami a existu-júcimi možnosťami. Stredoeurópske a arabské myslenie aj každodenná prax sú objektívne rozdielne, preto došlo k disproporciám medzi plánovaným, respektíve očakávaným a reálnym. Dni vynútene strávené v Damašku sme využívali na vybavovanie nevyhnutných formalít, zoznamovali sme sa s trhoviskami, kaviarňami, mestskými štvrťami, autobusovými stanicami a mešitami, rozprávali sme sa s taxikármi, podnikateľmi aj politikmi, navštevovali sme knižnice a kníhkupectvá, informácie sme získavali na Filozofickej fakulte Damascus University, kde sme mali možnosť diskutovať o najrôznejších aspektoch spôsobu života a kultúry beduínov s archeológmi, historikmi, geografmi, sociológmi a pred odchodom sme využili príležitosť prednášať o metódach a techni-kách nášho výskumu doktorandom katedry sociológie.
Popri diaľniciach aj bočných cestách sme sledovali z taxíka alebo prenajatého auta skupiny beduínov medzi Damaškom a Hom-som, aspoň čiastočne sme sa zoznámili s beduínskymi societami v okolí Palmíry. Zisťovali sme názory najmä študentov, učiteľov základných škôl, obchodníkov a čašníkov ako členov majoritnej spoločnosti (v mestskom aj dedinskom prostredí) na beduínov. Všímali sme si beduínov v meste – ich výzor, oblečenie, správanie na ulici aj v reštaurácii, obchode, banke, dopravných prostriedkoch.
Prijali nás skutočne okázalo
Navštívili sme komunitu beduínov v oblasti Al Lažát medzi mestami Dara-á a Sweida, ktorí žijú v skalnatom prostredí medzi kladenými bazaltovými kamennými múrmi ako pastieri, no už aj roľníci, usadlým spôsobom života. V ich prípade sa ukázalo, že kombinované (pastiersko – roľnícke) hospodárske aktivity, znamenajúce menšiu, už nie výlučnú závislosť od prírodného prostredia, zabezpečujú podstatné zvyšovanie životnej úrovne. Beduíni nás tu prijali skutočne okázalo za prítomnosti mnohých šejkov, odrážajúcich kmeňovú hierarchiu, poslancov aj pracovníkov štátnej správy. V blízkosti mesta Douma sme spoznali desiatky beduínskych rodín z viacerých ašír a kmeňov. Dodnes žijú ako nomádi, iní polokočovným alebo usadlým spôsobom života v stanoch aj honosných domoch, majú rôzny status v hierarchii rodiny, ašíry a kmeňa. Sú zo všetkých generačných vrstiev, rôznej vzdelanostnej úrovne a zamest-nania, muži, ženy aj deti. Naskytla sa nám tiež príležitosť zoznámiť sa s členmi niekoľkých beduínskych rodín z oblasti Alepo, ktorí prišli na juhozápad za prácou. Využili sme možnosť stretnúť sa s viacerými roľníkmi – nebeduínmi, spoznať princípy vzájomnej koexistencie a porovnať ich spôsob života s kočovník-mi alebo polokočovnými beduínmi. Naučili sme sa rozlišovať ich.
Predmetom rozhovorov pri káve bolo narodenie, svadba aj smrť a pohreb, púť do Mekky, priebeh cesty obchodných karaván z Damašku do Jordánska, Saudskej Arábie aj vzdialeného Bagdadu, rozprávanie príhod o ťavách, psoch, hyenách, sokoloch, love antilop, o spolupráci s roľníkmi. Získali sme prehľad o obydlí a bývaní, strave, medzigeneračných a interpersonálnych vzťahoch.
Nutná znalosť koránu
V súvislosti so všetkými vyššie uvedenými faktami si neviem predstaviť úspešný terénny výskum v tomto etno/socio/kultúrnom prostredí, ak by aspoň jeden z nás nepoznal korán a základné etické a morálne princípy, respektíve aspoň základy beduínskej kultúrnej gramatiky. V prvom rade však treba spomenúť, že len jeden z nás dvoch bol Arab a moslim. Marwana teda prijali jednoznačne skôr, lebo síce bol cudzí, ale ich. Ja som bol len cudzí. Ani raz som nepostrehol nepriateľstvo. Tolerovali ma, no bol som cudzí. Nie Arab, nie moslim, ale križiak zo západu, ktorý ani nerozprával arabským jazykom. Na skupiny nás rozdelil už samotný spôsob komunikácie. Ja – etnológ som sa považoval za toho, kto sa má pýtať, lebo viem, čomu treba na výskume venovať pozornosť, čo si všímať a na čo sa treba pýtať. Otázky som však nekládol beduínom, ale tomu, kto mi rozumel a kto sa vedel beduínov pýtať. Bol som odkázaný na Marwana, ktorý sa ako Arab, ktorý študoval históriu a veľa prečítal a skutočne aj vie o živote a kultúre beduínov, a navyše aj novinár, chcel s beduínmi jednoducho porozprávať.
Ako Arab a moslim niektoré moje otázky odmietol reprodukovať, lebo vedel, že pre beduína by mohli byť nepríjemné, respektíve urážajúce jeho česť a nábo-ženskú a ľudskú dôstojnosť. Spočiatku som takéto počínanie nechcel rešpektovať, no postupne som pochopil, že selekcia otázok je veľmi potrebná, priam nevyhnutná a poznanie chúlostivej problematiky je možné len pozorovaním.
Kultúrne šoky
K metódam získavania poznatkov voľným rozhovorom patrí opakovanie otázok, overovanie odpovedí v rôznych kontextoch. Marwan spočiatku využíval moju snahu o verifikovanie údajov ako čas pre seba. Odpovedal mi rovnako ako informátori pri analogických otázkach včera. Keď som na to pri-šiel, sám mi vyčítal, že na rovnakú tému sme sa už predsa bavili a nepamätám sa na to, respektíve mi priamo tlmočil výhradu informátora, ktorému sa nepáčilo, že mu neverím, lebo sa na niektoré skutočnosti pýtam viackrát. Vzhľadom na ješitnosť a nedôverčivosť Arabov bolo priam na hranici konfliktu neskryté verifikovanie údajov u iného informátora. V teréne sme sa takto stretávali s viacerými špecifickými a dovtedy pre mňa neznámymi metodologickými okolnosťami. Môžem konštatovať, že napriek prebdeným nociam kvôli zavýjaniu hyen a štekotu psov, neobvyklému stravovaniu a nepredstavi-teľnej hygiene sme niekoľkonásobné kultúrne šoky spoločne prekonávali podstatne vyrovnanejšie ako napríklad pri terénnych výskumoch v kultúrne oveľa bližšej Slavónii, alebo dokonca na Slovensku. U beduínov sme nemali šancu plánovať si najbližšiu budúcnosť. To je záležitosťou šejkov na rôznych úrovniach. Ostatní sú uzrozumení so svojimi dlhodobejšími rolami a počúvajú, čo sa od nich práve žiada. Na chvíľu sme sa stali súčasťou systému a mohli sme len čakať, čo nám prinesú nasledujúce hodiny a dni. Či nám dovolia fotografovať v kuchyni, spálni matky a dcér, či sa pôjde s cisternou po vodu alebo roľníkom po drevo a či nás vezmú so sebou, či nám večer oznámia, že ráno odchádzame inde. Všetko záviselo od toho, ako zhodnotí situáciu a rozhodne sa otec – hlava rodiny, lebo v podstate on jediný mohol reálne ovplyvňovať a meniť priebeh udalostí. U beduínov sa dopredu príliš neplánuje. Vždy bude ako Boh dá – aké bude počasie a podmienky na pasenie. V každom prípade sme sa nenudili, všetko bolo pre nás dovtedy nepoznané a zaují-mavé.
Beduíni sa považujú za pravých Arabov, jadro arabského národa a sú na to pyšní. Svoje kultúrne tradície predstavujú ako základ celej arabskej kultúry. Identifikujú sa ako beduíni, čo je všeobecne používané pomenovanie príslušníkov tejto arabskej subkultúry pri zdôrazňovaní odlišnosti od iných profesijných a kultúrnych vrstiev spoločnosti. K najvýznamnejším faktorom vedomia skupinovej príslušnosti a vnútornej integrity patrí zachovávanie tradičnej kultúry súvisiacej s pastierstvom ako hlavným zdrojom obživy, kočovný spôsob života v púšti, poznanie kmeňovej histórie a hierarchie, archaický jazyk a výchova k dodržia-vaniu typických beduínskych vlastností – hrdosti nad skupinovou príslušnosťou, úctivosti, skromnosti, pohostinnosti, štedrosti, dobrosrdečnosti a pria-teľskosti. Samotní beduíni vyzdvihujú význam svojej vysokej morálky, ktorá súvisí s dôklad-ným poznaním a dodržiavaním koránu. Povyšujú ju na jednu zo svojich najcennejších predností a jeden z najpodstatnejších faktorov odlišnosti od dedinského roľníckeho a predovšetkým mestského obyvateľstva. V hierarchii hodnôt uprednostňujú slobodu a spájajú ju s púšťou a so stanom.
Nedocenený fenomén komunikácie a jazyka
Vzhľadom na archaické nárečie arabského jazyka beduínov Marwan aj napriek tomu, že arabčina je jeho rodným jazykom, niektorým slovám nerozumel. Občas dokonca vôbec nepochopil ani význam myšlienky. Bolo dosť ťažké nahovoriť ho, aby opakoval otázku dovtedy, kým zmysel pojmu alebo význam vety nepochopí. Presvedčiť ho, aby sa hneď nevzdával. Treba konštatovať, že nepochopenie napríklad niektorých vtipov nemuselo vo všetkých prípadoch súvisieť s ne/ovládaním nárečia, ale s inou štruktúrou myslenia, hodnotami a symbolikou, neopakovateľnou socializáciou v rámci odlišnej kultúrnej gramatiky. Viackrát sme s Marwanom ani po opakovanej interpretácii vtipu a jeho spoločnej analýze vôbec neprišli na to, čomu sa beduíni vlastne smejú. Opäť sa raz ukázal často nedocenený fenomén komunikácie a jazyka ako faktoru skupinovej identity, výrazu a odrazu reality. Arabský slovník beduína je iný ako arabská slovná zásoba obyvateľov dedín alebo miest. Nie sú to len archaizmy, ale tiež pojmy znamenajúce rôzne druhy piesku či mlieka rozdielnej kvality, výrazy hodnotiace príslušníkov iných skupín z pohľadu ľudí púšte, ktorí sa na svet dívajú svojimi očami a zo svojho uhla. Nikto iný ich tak nevidí, nepozná a nedokáže v mozgu pretransformovať a slovne vyjadriť ich charakteristiku. Len ten, kto sa ako beduín narodil a na púšti, v stane, pri ovciach a medzi beduínmi sa socializoval.
