To všetko ti dá taký milý pokec pri vínku či bagete subway, na prechádzke, ráno na balkóne, či pri cvičení jogy. Pocit na zamyslenie, možno menšiu výzvu vyriešiť to tým smerom, ktoré ti radia tie zlaté baby na nezaplatenie.
Občas sa človek cíti ako zo seriálu Sex v meste. Každý má pri sebe úprimnú Mirandu, ktorá si pred ústa nedáva servítku a máš v nej istotu, že táto baba ti vždy povie pravdu, čo si o tom myslí. Naivnú, ale krásne romantickú Caroline, ktorá verí, že si každý nájde svoju polovičku a jej krásne naivné nadšenie ťa povzbudzuje nikdy nestratiť nádej. Rajcovnú femme fatale Samanthu, ktorá ti okrem jej skvelého sexuálneho života povie ďalšie pikošky a verte, niet nad kamošku, ktorá má skúsenosti aj v tomto obore, nie je na škodu rozobrať aj sex- nehrajme sa na panny… A Carrie, večne tápajúcu v partnerských problémoch, hľadajúcu pána Božského (ktorá by ho nechcela nájsť a ktorá sa napasuje do jej pozície??).
Niet nad priateľstvo. Občas, keď si myslím, že zase je to všetko naopak, mám pri sebe aspoň jednu z nich. Zdvihne sa telefón a volá sa : „ Ahoj mici- stala sa mi taká vec.“ Moje kamarátky milujú, keď sa do baru nahrniem ako víchrica a na plnú hubu (lebo mňa, bohužiaľ, je vraj vždy plná miestnosť, ale viem sa kontrolovať) spustím: Baby neuveríte, čo sa mi stalo… A spustím ako lavína nejakú moju úžasnú story (ktorá niekedy pripomína naozaj dobre kvalitnú hollywoodsku komédiu alebo romantickú drámu). Že vraj mám napísať o tých mojich životných príbehoch knihu – možno niekedy.
Ale späť ku kamarátstvu. Nechcem znieť ako nejaká lacná knižnica, ktorá bude odrecitovávať sentimentálne citátiky, ale pár jeden pre Vás mám : „Priateľ, či zavolá, či k tebe vtrhne, alebo sa náhodou stretnete – malé nečakané prekvapenie. Dáva trocha džemu na tvoj každodenný maslový chlieb.“ Tento pekný citát mám z jednej knihy, ktorú mi venovala jedna z mojich kamarátok Anka z textom : „ Tebe Kati, aby si vedela, akú máš cenu.“ To priatelia robia. Aj keď sa cítiš mizerne, vieš, že on ti ten deň nejako ozvláštni. Dodnes si pamätám moment, keď som prišla usmoklená z hádky s mojim ex a nikto ma nemohol rozveseliť. Vtedy ma moja kamarátka Lucka objala a začala mi rozprávať rozprávku o troch prasiatkach. O kamennom, drevenom a slamenom domčeku. Dodnes je naše kamarátstvo plné pevných tehál, a len tak sa nezrúti. V tom mám istotu. Ďalšia kamarátka Lotka už dva roky býva v Škótsku. Ja však viem, že aj keď je tak ďaleko, predsa sme si blízko. Práve ona bola tá prvá osoba (keď som sa ešte na začiatku výšky pravidelne vracala nadránom domov – život bol vtedy jeden večierok), ktorá mi o 4 ráno zdvihla telefón a počúvala v polospánku moje nové zážitky. Mala ich presne ako noviny rovno z tlače…
V mojom živote a myslím, že aj Vašom, nie je len čisto ženské kamarátske osadenstvo. Nie je na škodu si vypočuť názor aj mužskej strany, keď sa zmietate v nejakom mužskom probléme. Aj ja mám zopár takých – a skoro všetci sú heterosexuáli. Možno neskôr s tým nebudem súhlasiť, ale zatiaľ tvrdím, že kamarátstvo medzi mužom a ženou (keď tam nie je žiadne sexuálne napätie) dokáže fungovať. Minule sme traja mušketieri (tak volám našu dlhoročnú trojku- ja, Dali, Lucka) sedeli na vínku. Rozoberali sme také obyčajné veci, od vzťahov po prácu, diplomovku a tak. Vtedy som si to uvedomila. Bola som nesmierne šťastná. Chvíľku som nemo sledovala tú úžasnú energiu, čo z nás sálala. Smiech, mimika, zážitky, nesúhlas, vtipy a dobrá nálada. Vtedy som si uvedomila Cicerovu pravdu, a to, že „život bez priateľstva, nie je ničím“.
Túto moju sentimentálnu seansu, ktorú aj tak chcem pustiť do pléna, lebo ja verím, že ma pochopíte, by som chcela venovať všetkým mojím úžasným priateľom, ktorí ma dennodenne obklopujú a ja som im za to neskonale vďačná. Tiež Vám prajem, milí čitatelia, život plný priateľov. Pretože, ako mi raz na rozlúčku napísala moja spolužiačka zo strednej školy – meníme prácu, partnerov, no nikdy nemeníme priateľov.
Katarína Gajdošíková
