Chýbal mu k nim len týždeň, keď ho našli v jeho byte v Düsseldorfe mŕtveho. Urobeného chlapíka s veľkým, priateľským a rozdávačným srdcom skolil infarkt. Úplne nečakane a bez varovania. Ako absurdné veci niekedy prináša hokejový život. Vladimír Dzurilla sa deväť rokov po prevzatí ceny pre najlepšieho brankára hokejových majstrovstiev sveta v roku 1965 oficiálne rozlúčil s reprezentáciou. Lenže všetko sa veľmi skoro potom zvláštne zamotalo. Dzurillové udivujúce výkony v najvyššej súťaži ho totiž opäť katapultovali do národného tímu. A práve po svojom nečakanom comebacku predvádzal v reprezentácii najlepšie kúsky vo svojom živote. V rokoch 1976 a 1977 si priviezol dve zlaté zo svetových šampionátov v Katoviciach a Viedni, ale nadchol najmä na Kanadskom pohári. Vtedy sa po prvýkrát v histórii hokeja uskutočnil turnaj, na ktorom sa stretli najlepší hráči sveta. Kanadský pohár pútal ohromnú pozornosť nielen v krajine javorových listov, kde sa uskutočnil, ale prakticky po celej zemeguli.“Do Kanady odlietal ako jasná brankárska jednotka Jirka Holeček. Lenže Vlado potom tiež dostal šancu a už ju nepustil, „spomína na turnaj, ktorého sláva sa dá prirovnať k olympijskému, Milan Nový. Obávaný kanonier, ktorý tamojší fanúšikov trochu vykoľajil z ich eufórie a sebavedomie. V prvom vzájomnom súboji s Kanadou totiž obstaral jediný gól zápasu a Dzurilla privádzal k zúfalstvu Kanaďanov. Čechoslováci sa potom s Kanadou stretli ešte vo finále, ktoré sa hralo na dva víťazné zápasy. Prvý Kanada ovládla bez problémov 6:0, ale v tom druhom sa k výhre 5:4 predrala až v predĺžení. V oných dvoch vyrovnaných vzrušujúcich zápasoch v Montreale v bránke československého výberu čaroval Vladimír Dzurilla. Svojimi výkonmi i pre Európana nezvyklým štýlom Kanadu uchvátil a stal sa miláčikom publika. Bezprostredne po turnaji dostal dokonca ponuky od štyroch tímov NHL.
Vladimír Dzurilla * 2. august 1942, Bratislava – † 27. júl 1995,
