Profesor je dlhoročným predsedom Slovenského národného klimatického programu a členom tímu Intergovernmental Panel of Climate Change, ktorý v decembri 2007 získal Nobelovu cenu.
Čo spôsobuje výrazné globálne otepľovanie?
Za 4,7 miliardy rokov prešla naša Zem dlhým vývojom s mnohými otepleniami a ochla-deniami. Veľká väčšina z nich boli ale veľmi pomalé zmeny, globálne oteplenia o 1 až 3 °C trvali obvykle tisíce až milióny rokov. Príčinou boli pomalé zmeny slnečného žiarenia, pomalé zmeny dráhy Zeme okolo Slnka (orbitálne parametre) a pomalé zmeny polohy kontinentov (tektonika). Náhle zmeny klímy boli veľmi zriedkavé a vždy mali za následok rozsiahle vymieranie biologických druhov. Stávalo sa tak po páde asteroidov, na konci veľkých ľadových dôb, v sú-vislosti s výbuchmi supervulkánov ap.
V čom je terajšie globálne otepľovanie iné, ako boli tie v dávnejšej minulosti?
Terajšie globálne otepľovanie je pomerne rýchle, dosahuje v celosvetovom priemere teraz takmer 0,2 °C za 10 rokov a v na severnej pologuli za polárnym kruhom až 0,5 °C za 10 rokov. Ak by v tomto trende vydržalo do konca 21. storočia, tak by sa oteplilo globálne o 2 °C a v Arktíde o 5 °C. Predpokladá sa však, že toto otepľovanie sa ešte zrýchli, na 2,5 až 3 °C do roku 2100 (v poslednom tisícročí sa zrejme nevyskytlo väčšie oteplenie ako o 0,5 °C za 100 rokov). Je isté, že príčinou terajšieho otepľovania nemôže byť zmena slnečnej aktivity a ani iné príčiny spomínané vyššie. Je veľmi pravdepodobné a fyzikál-ne korektne zdôvodniteľné, že príčinou je zosilňovanie skleníkového efektu atmosféry. Dôvodom takéhoto zosilňovania je rast koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére Zeme (CO2 o 39 % a metánu o 150 % v porovnaní s dobou pred začiatkom priemyselnej revolúcie). Pribudli aj iné skleníkové plyny, napríklad prízemný ozón, freóny (halokarbóny) a aj vodná para. Rast koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére je v posled-nom storočí iba dielom človeka (využívanie fosílnych palív, doprava, priemysel, poľnohospodárstvo, komunálna sféra a zme-ny vo využívaní krajiny). Zvyšovanie množstva vodnej pary v atmosfére je dôsledok rýchlej kladnej spätnej väzby kvôli otepleniu atmosféry a oceánov (na 1 °C oteplenia je v atmosfére Zeme o 6 % viac vodnej pary). Emisia niektorých aerosólov (síra, popol…) síce trochu znižuje množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na zemský povrch, no nemôže to vykompenzovať vplyv rastúceho množstva skleníkových plynov.
Aký je súčasný stav a aký vývoj klimatického zemského systému predpokladáte v najbližších rokoch?
Klimatický systém Zeme sa skladá z atmosféry, hydrosféry (všetka voda v kvapalnom a plynnom skupenstve), kryosféry (všetka voda v tuhom skupenstve), litosféry (horné vrstvy zemskej kôry) a biosféry. Najnovšie sa vyčleňuje aj tzv. noosféra, teda ľudské aktivity. Každý z uvedených subsystémov podlieha určitým prirodzeným zmenám, no vplyvom ľudských aktivít dochádza aj k závažným zmenám spôsobeným človekom. V atmosfére sú najzreteľnejšie zmeny chemického zloženia (rast CO2 o 39 % a metánu o 150 %), zmenilo sa aj zloženie aerosólov a niekto-rých iných plynných zložiek. V hydrosfére vznikli zmeny v dôsledku odvodňovania, zavlažovania, vodohospodárskych úprav a znečistenia vôd, v kryo-sfére sú najzávažnejšie zmeny horských ľadovcov, plávajúceho morského ľadu a permafrostu (pokles rozlohy a objemu) ako aj znečistenie ľadovcov a snehovej pokrývky. Človek mení aj litosféru, najmä v súvislosti s poľno-hospodárstvom, lesníctvom a urbanizáciou. Zásahy do biosféry sú jednak priame (cielená introdukcia rastlín a živočíchov do nových regiónov) a tiež nepriame, pretože v dôsledku oteplenia a zmien vo využívaní krajiny sa presúvajú organizmy do nových regiónov, prípadne hynú celé biologické druhy. Rast významu noosféry súvisí jednak s rastom počtu obyvateľov (asi o 80 miliónov ročne), no tiež v dôsledku zvyšovania ekonomických aktivít, urbanizácie, zmien vo využívaní krajiny, využívania surovín a fosílnych palív. Je isté, že uvedené zmeny sa budú v najbližších rokoch zväčšovať, k redukcii môže dôjsť iba za predpokladu koordinovaných legislatívnych opatrení všetkých vlád na Zemi.
Pán profesor, čo si myslíte, prečo koluje toľko rozporných informácií o globálnom otepľovaní a jeho dôsledkoch v médiách?
Ekonomické aktivity, podnikateľ-ská činnosť sú založené na čo najefektívnejšom dosiahnutí zisku a rastu HDP. K tomu prispievajú predovšetkým lacné energetické zdroje a benevolencia environmentálnej legislatívy. Sprísnenie podmienok využívania fosílnych palív a zvýšenie ochrany prírodného a životného prostredia bude klásť na podnikateľskú sféru veľké nároky na využívanie šetrnejších technológií a na dodržiavanie disciplíny v súlade s legislatívou. To predraží akékoľvek aktivity, čo zhorší konkurencieschopnosť v po-rovnaní s tými subjektami, ktoré nemusia takú legislatívu dodržiavať (napríklad Čína). Preto je jednoduchšie tvrdiť, že terajšie antropogénne aktivity nemajú podstatný vplyv na prírodné a životné prostredie, teda ani na zmeny klímy. Politici nemajú veľa ochoty presadzovať také opatrenia, lebo to nevedia primerane vysvetliť svojim voličom. Počítajú aj s tým, že počas ich volebného obdobia sa nič mimoriadneho neprihodí v súvislosti s klimatickou zmenou.
Globálne otepľovanie zrejme bude mať najväčší dosah na život generácií koncom tohto storočia. Čo považujete za najväčšiu hrozbu pre ľudstvo a čím by sa dala odvrátiť?
Globálne otepľovanie v dôsled-ku antropogénne podmienenej klimatickej zmeny je proces veľmi pomalý, no celkom stabilný (o 0,2 až 0,3 °C za 10 rokov do roku 2100). Tento rast sa bude skladať so zmenami klímy a premenlivosťou počasia prirodzeného charakteru. To môže spôsobiť, že v krátkych obdobiach (niekoľko rokov) môže globálna teplota aj klesať. Negatívne dôsledky sa najviac prejavia počas rýchlejšieho rastu globálnej teploty, najmä kvôli zvýšenej frekvencii extrémov počasia. Najviac budú postihnuté rozvojové krajiny a tie oblasti, kde má režim zrážok sezónny charakter. Sucho, povodne a kalamitné premnoženie niektorých organizmov budú mať asi najhoršie dôsledky.
Ako sa môžeme my, jednotlivci, pričiniť o spomalenie globálneho otepľovania alebo je vôbec v našej moci niečo v tomto smere ovplyvniť?
Každý jednotlivec sa nejakým spôsobom podieľa na zmenách v klimatickom systéme Zeme. Cieľom nie je to, aby sme sa obmedzovali a žili v chudobe, cieľom je zmenšenie nášho vplyvu na klimatický systém. Dá sa to predovšetkým tak, že nebudeme zbytočne plytvať energiou a tovarmi, zlepšíme náš vzťah k nakladaniu s odpadom všetkého druhu a uplatníme najnovšie výdobytky vedy a techniky pri využívaní moderných technológií, ktoré sú šetrné k prírodnému a životnému prostrediu.
Nina Hajdu
