Laura žije vo vlámskej časti krajiny a redaktorka denníka De Morgen, ktorá s ňou robila rozhovor, ju opísala ako pokojnú, vyváženú a sebaistú. Má veľa priateľov, rada fotografuje a miluje divadlo. Jej rodina ju chápe a v jej ťažkej voľbe ju údajne podporuje. „Rodičia a priatelia to pochopili. Poznajú môj príbeh a vedia, čo je pre mňa najlepšie riešenie,“ zdôraznila.
Od detstva vraj prežívala „neznesiteľné psychické utrpenie“. „Teraz vyzerám pokojná, ale neskôr ma to zase zrazí k zemi. Zviera ma to. Je to vo mne vnútri a nikdy to nekončí,“ povedala redaktorke. „Som chorá odjakživa, a preto chcem zomrieť,“ dodala.
Žena je v starostlivosti psychiatrického tímu a žije v ústave. Na niekoľko dní v týždni sa sťahuje do malého bytu, kde ju lekári sledujú na diaľku. Má to byť krok k samostatnosti, ale Laura o to nestojí. Nedokáže nájsť motiváciu, ktorá by jej umožnila ísť ďalej.
„Vždy som si priala len jedno: zomrieť. Chcela som to už na základnej škole,“ zverila sa. Pokúsila sa niekoľkokrát o samovraždu a mnohokrát sa dopustila sebapoškodzovania.
