Edmond Albius bol dvanásťročný otrok žijúci na na malom ostrovčeku v Indickom oceáne. Jeho život mohol byť úplne bezvýznamný a nikdy by sa o ňom nikto nedozvedel. Napriek tomu práve vďaka nemu máme dnes vanilku ako dostupnú plodinu aj ingredienciu.
Edmond Albius sa narodil v roku 1829 v Santa Suzanne na ostrove Réunion. Bol to jeden z mnohých chudákov, ktorí museli na ostrove drieť. Bol nevzdelaný, chudobný a otrok. Napriek tomu vyriešil botanickú záhadu, ktorá zamestnávala najlepších botanikov tej doby.
Išlo o vanilku, ktorú priviezli španielski moreplavci z Mexika. Bola to v onej dobe dokonalá senzácia, po vanilke prahli králi a kráľovné, boháči aj šľachta. Medzi jej veľkých fanúšikov patrila napríklad preslávená milenka francúzskeho kráľa Madame Pompadour, ktorá ju pridávala do polievok.
Lenže vanilky bolo zúfalo málo na to, aby mohla uspokojiť potreby európskeho trhu. Jej cena bola porovnateľná so zlatom. Vanilka sa vozila napred do Londýna a Paríža a neskôr do Východnej Indie. Mnoho ľudí dúfalo, že jej pestovaním zbohatnú, a snažilo sa nájsť miesto, kde by sa tejto plodine darilo. Paríž ani Londýn to pochopiteľne neboli, ale nebolo to lepšie ani v Indii. Došlo aj na Réunion, kde Francúzi začali takisto s pokusmi pestovať vanilku. Tušili ste, že vanilkový struk je vlastne plodom orchidey?
Lenže plantáže neniesli, pretože nebol žiadny hmyz, ktorý by ich opeľoval. V Mexiku malé druhy včiel opeľovali vanilku, ale vo Francúzku žiadne také neboli. Vanilka síce rástla a mala dokonca kvety, ale bez opelenie neniesla svoje podlhovasté plody, a teda z nich nebolo možné získať žiadaný extrakt. Celé to skrátka nefungovalo a všetka snaha sa zdala zbytočná.
Problém sa riešil až v Belgicku, kde slávny botanik Charles Morren prišiel s metódou ručného opeľovania. To ale bolo pomalé a pracné, takže ani táto metóda sa neuchytila. A tu prichádza na scénu malý Edmond Albius. Sirota, ktorého rodičia zomreli po jeho pôrode a ktorý pracoval pre miestneho plantážnik Beaumonta. Chlapec bol inteligentný, javil záujem o rastliny a Beaumont si ho obľúbil. Bral ho na obchôdzky po jeho lánoch, a to vrátane malej (a pochopiteľne sterilnej) plantáže vanilky, ktorú si priviezol z Paríža. Raz Baumont zase chodil po pozemkoch a Albius ho priviedol k vanilke obsypanej vanilkovými bôbmi. Tie vypestoval sám metódou ručného opeľovania, ako ju navrhoval Morren. Prekvapený Beaumont mu povedal, aby sa pokúsil vypestovať viac vanilky.
Albius totiž zistil, že v kvete vanilky sa nachádza tenké viečko, ktoré je možné odklopiť a tyčinku s peľom vložiť dovnútra. Dvanásťročný chlapec práve objavil rostellum, špeciálna časť kvetov, ktorú majú hlavne orchidey. Rostellum zabraňuje samoopeleniu rastlín. Súčasne našiel časť rastliny, ktorá produkovala peľ. Celý proces ručného opelenia tak bol zrazu oveľa jednoduchší. Čoskoro Edmond chodil po plantážach na celom Réunione a učil miestnych ľudí, ako opeľovať vanilku jeho metódou.
Obchod s vanilkou začal kvitnúť. V roku 1841 neexportovali Réunion žiadnu vanilku, o sedem rokov neskôr to bolo 50 kilogramov, v roku 1885 dve tony, v roku 1897 20 ton a na konci storočia 200 ton. Vanilka prúdila z Réunionu aj do ďalších oblastí Európy. Edmond z obrieho biznisu, ktorý naštartoval, ale nikdy nevidel ani frank. Dokonca sa mu jeho prvenstvo pokúsili ukradnúť, keď istý botanik pochybnej povesti Jean-Michel-Claude Richard tvrdil, že vymyslel túto metódu a naučil ju Albius, keď bol na Réunione na študijnej ceste. To našťastie vyvrátil Beaumont. Albius sa aspoň dočkal slobody, keď bolo v roku 1848 zrušené otroctvo. Zomrel ale v chudobe a zabudnutí v 51 rokoch.
