Je teda potrebné, aby dievča pred plánovaným otehotnením navštívilo svojho praktického a ženského lekára, ktorí prekontrolujú, či má všetky potrebné očkovania. V mnohých prípadov je zanedbané hlavne očkovanie proti tetanusu, ktoré sa musí obnovovať každých desať rokov. Najviac preočkovanou populáciou sú deti, dospelí sa nechávajú očkovať menej ochotne, často tento jednoduchý, ale pritom veľmi účinný zákrok podceňujú.
Rubeola môže v rannom tehotenstve – počas prvých troch mesiacoch – ťažko poškodiť plod. Nákaza rubeolou v gravidite je dôvodom k interrupcii. Preto sa dievčatá proti nej preočkovávajú ešte raz v dvanástich rokoch.
Akútne infekčné ochorenie tetanus postihuje nervový systém. Za dva dni až niekoľko týždňov dostane chorý záchvaty svalových kŕčov, ktoré ho ohrozujú zadusením. Napriek intenzívnej liečbe choroba väčšinou končí smrťou. Dôležitá je prevencia – pravidelné preočkovávanie a ošetrenie každej ranky. Spóry tetanusu totiž prežívajú dlhé roky v pôde a objavujú sa v ľudských výkaloch.
I v strednej Európe sa znovu vyskytujú zdanlivo dávno zvládnuté choroby, napríklad záškrt a detská obrna. Súvisí to s prílivom cudzincov z krajín, kde je zdravotníctvo na veľmi nízkej úrovni.
„Očkujte svoje deti,“ burcoval už v 18. storočí Benjamin Franklin. Kvôli kiahňam prišiel o syna
Každý rok pribúda prípadov ochorenia žltačkou typu B. Ide o vírusový zápal pečene, ktorý sa prenáša krvou a telesnými tekutinami – poševným sekrétom, spermiami a slinami. Nakazená žena môže počas tehotenstva a pôrodu infikovať svoje dieťa. Tieto deti sú vo vyššom veku viac ohrozené cirhózou pečene a tiež rakovinou pečene. Väčšina mladých žien nie je proti žltačke typu B očkovaná, i keď je k dispozícii pre všetkých záujemcov kvalitná a bezpečná vakcína.
Všetky dievčatá by mali byť v dvanástich rokoch preočkované proti rubeole, pretože ak by sa touto chorobou nakazili v teho-tenstve, mohlo by to mať pre ich nenarodené dieťa nenapraviteľné následky, vrátane smrti.
