Moskva pre mňa vždy znamenala mesto a krajinu, ktorej jazyk som sa musela učiť už od 4. triedy základnej školy. Môj prvý dotyk s Ruskom sa uskutočnil až po 30 rokoch – tento rok na jar.
Rusko sa nachádza vo východnej Európe a severnej Ázii, má rozlohu vyše 17 ml. km2. Je to svojrázna krajina s vlastnými pravidlami, ktorým málokedy my „inostranci“ rozumieme. Všetko je relatívne, dokonca aj schôdzky si obchodní partneri plánujú na – doobeda a poobede. Pretože, stáť 3 hodiny v dopravnej špičke, nie je nič výnimočné.
V Moskve som bola iba 3-dni, ale snažila som sa navštíviť čo najviac zaujímavých niest. Pri presune z letiska Šeremetevo ma zaujala cestná premávka. Doprava vyzerala ako neriadená strela, 6-prúdová cesta sa menila na 8-prúdovú. Smerovky nepoužíva vôbec nikto. Všetko je dovolené. Pri mojej otázke, že som za 3 dni jazdenia po skoro 11-miliónovej Moskve nevidela ani jednu autoškolu, som videla len malý úškrn a odpoveď „si v Rusku, kúpiť sa dá všetko“.
Ďalšou možnosťou dopravy je metro. Rusi si myslia, že moskovské metro je najkrajšie na svete. Možno majú pravdu. Hoci zďaleka nie je najstaršie ani najdlhšie, ale určite najobjemnejšie, pretože dokáže za 24 hodín prepraviť v priemere 9 mil. osôb a za rok sú to neuveriteľné 3 miliardy. Moskovské metro má 70 rokov. Názvy jeho staníc boli obeťou politického systému a meniaceho sa vkusu doby. Niektoré stanice vyzerajú ako keby boli súčasťou divadelnej budovy. Najviac na mňa zapôsobila stanica, kde na strope bola napísaná Majakovského báseň „Oblak v nohaviciach“.
Obchody, obchodné domy, obchodné ulice. Všetko je presne tak, ako v iných veľkých mestách. Výkladnou skriňou je určite GUM, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti Červeného námestia oproti Kremľu. Tverskaja je zase najmódnejšou ulicou, kde sú všetky drahé butiky.
Bola som v obchode s potravinami, ktorý nezmenil svoj interiér od 19. storočia. Samozrejme, elektronické pokladne a váhy idú s dobou, ale regály, vitráže – to všetko pôsobilo akoby zastal čas.
Pri nakupovaní v malých miestnych potravinách som si nevedela zvyknúť na to, že si musím tovar najprv vypýtať, predavačka mi povie koľko mám pri pokladni zaplatiť, až potom mi vydá tovar. Príjemné bolo zistenie, že plnotučné mlieko chutilo naozaj plnotučne, že kyslá smotana alebo maslo mali tú chuť, akoby ste ich práve doniesli od babičky. Zaujali ma typické ruské suveníry ,napríklad samovar, matrioška, alebo taniere a lyžice maľované červenou, čiernou a zlatou farbou. Veľký dopyt je po ruskom jantári, vajciach Fabergé, ale to už treba načrieť hlboko do vrecka.
Nevynechala som ani trh. Bol obrovský, mal atmosféru a kúpiť sa tam dá naozaj všetko. Aj bianco faktúry a pokladničné doklady.
Mojím snom bolo vidieť Treťjakovskú galériu. Je to najväčšie ruské umelecké múzeum a je najväčšou zbierkou ruského umenia. Založil ju kupec Treťjakov. Okrem obrazov sú tu vystavené aj ikony z 12. – 17. storočia. Galéria je komplexným obrazom ruského umenia.
Veľmi pôsobivá bola nočná prechádzka po Parku víťazstva. Bol plný svetla a ľudí, ktorí posedávali na lavičkách a popíjali šampanské. Musím poznamenať, že to bol obrovský priestor a ja som sa tam naozaj cítila ako malá myš.
Byť v Moskve a nevidieť Červené námestie, Kremeľ a chrám Vasilija Blaženého, to asi nie je ani možné. Na Červenom námestí stálo kedysi množstvo drevených budov, ktoré v roku 1493 zbúrali, pretože predstavovali riziko požiaru. Postupne sa toto miesto stalo hlavným moskovským trhoviskom. Neskôr sa stalo miestom demonštrácie sily a jednoty ZSSR.
Ďalšou pamiatkou, ktorá vo mne zanechala stopy, bola návšteva Chrámu Krista Spasiteľa, ktorý má veľmi zaujímavú históriu. Po revolúcii v roku 1917 si Sovieti vybrali toto miesto na vybudovanie pamätníka socializmu, chrám zbúrali a chceli na jeho miesto postaviť Palác Sovietov. Budova mala byť najväčšou budovou na svete a na jej vrchole mala stáť 100 m vysoká socha Lenina. Stavba bola nákladná, brzdil ju nedostatok peňazí a priesaky z rieky Moskvy. Práce sa zastavili príchodom druhej svetovej vojny. Po vojne Nikita Chruščov rozhodol, že zo zaplavenej základovej jamy vyrastie obrovské verejné kúpalisko.
V roku 1992 sa začala peňažná zbierka na znovupostavenie Chrámu Krista Spasiteľa. V roku 2000 bol dokončený a vysvätený. V tesnej blízkosti je most cez rieku Moskvu. Na zábradlie mosta vešajú mladí Moskovčania visacie zámky so svojimi menami a s dátumom svadby. Kľúče potom hádžu do rieky. Prechádzka po tomto moste je naozaj nezabudnuteľná.
Barbara Bushová darovala Moskve bronzové sochy kráčajúcich kačíc, ktoré sú neďaleko Novodevického kláštora. Nedá mi nespomenúť, že niekto ich ukradol a Moskovčania dali vyhotoviť ich verné kópie. Aby sa situácia neopakovala, ku kačkám pribudla aj strážna búdka s ochrankou .
Pri prechádzkach v moskovských parkoch, som videla svadobčanov, ktorí kládli kytice kvetov k pamätní-kom tak, ako to bolo za socializmu u nás, napr. na Slavíne. Vystupovali z drahých limuzín, v rukách umelohmotné poháre plné šampanského a bavili sa.
Nezabudnem na ruský boršč, ktorý chutí naozaj znamenite. Po návrate domov som si ho nostalgicky objednala v jednej bratislavskej reštaurácii a musím povedať, že slovenský kuchár si ho pomýlil s kapustnicou.
Ísť v Moskve na pivo neznamená len piť pivo, ale samozrejmosťou je aj konzumácia jedla. V Českej reštaurácii bolo výborné pivo a počúvať Elán tak ďaleko od domova bolo veľmi príjemné. Ruská vodka je znamenitá a ocenila som ju hlavne ráno, keď ma vôbec nebolela hlava. Samozrejme, vodku treba vedieť aj piť. Vodka sa „nekope“ do seba, ale treba ju piť po dúškoch, aby rozvinula svoju chuť. Rovnako ako šampanské aj vodka sa podáva chladená. Konzumáciu vodky sprevádzajú rôzne studené predjedlá – zákusky ako kaviár, jeseter, losos, ale výborne chutí aj s obyčajnou kyslou uhorkou či kapustou, varenými zemiakmi s cibuľkou a zeleninou. Mne naj-
viac chutila s malými bagetami natretými obyčajným maslom a s lososom. Rusi si pred každým napitím sa z pohára štrngnú a povedia tost – prípitok. Po viacerých vodkách už aj prípitky bývajú dosť nezvyčajné. Ďalším zvykom pri oslavách medzi priateľmi je, že prázdne fľaše nepatria na stôl. Ráno po takejto oslave sa vždy varí „pochmelje“, je to zmes všetkého, čo zostane po oslave. Ja viem, znie to naozaj čudne, ale chutí to skvele.
Moja ruština už nie je to, čo som sa učila na základnej škole. Rusi málo artikulujú, povedala by som skoro vôbec, takže odpozeranie z úst je nemožné.
Samozrejme, ako ženu ma zaujímala móda, ktorá je odlišná od tej našej európskej. Aj keď všetky módne značky majú v Moskve svoje obchody, Rusky nechodievajú veľmi trendovo oblečené. Veľmi obľubujú minisukne, a to bez ohľadu na nohy.
Mnohé historické pamiatky som mala možnosť vidieť len z auta, pretože pri rozlohe Moskvy bolo ne-
reálne sa všade zastaviť. Takto som videla Výstavné centrum, budovu bývalej RVHP, Lomonosovovu univerzitu či Víťazný oblúk.
Ešte stále cítim vôňu pečúceho sa lososa na masle, peľmeňov a vodku, ktorú sme zajedali uhorkou. Moskva je nádherná, plná rozporov. Moskva je láska na prvý dotyk.
Janka Sviteková
