Sleď je bohatý na vitamín D, ktorý Nóri dostávajú zo slnka len v nepatrných množstvách. Pred takmer päťdesiatimi rokmi lov sleďov v Nórsku prekvital, no onkológia bola na nízkej úrovni. Dnes by sa dal konštatovať pravý opak. Ročný výlov sleďov sa znížil z vyše milióna ton na necelých 3500 – a počet rakovinových ochorení prsníkov a hrubého čreva sa takmer zdvojnásobil.
Bratia Frank a Cedric Garlandovci, epidemiológovia z Kalifornskej univerzity v San Diegu dokázali, že prijímanie vitamínu D môže výskyt týchto dvoch hlavných rakovinových ochorení značne obmedziť.
Rakovina prsníkov a hrubého čreva
je v priemyselnom svete veľmi rozšírená. Výskumní pracovníci už dávno pokladajú stravu s vysokým obsahom tuku a neskoré rodenie detí za hlavné rizikové faktory pri rakovine hrubého čreva a prsníkov. Tieto faktory však podľa všetkého nesúvisia s geografickým vzorcom výskytu týchto ochorení. Bratia Garlandovci sa začali zaujímať o tieto vzorce koncom 70. rokov, keď im kolega ukázal mapu sveta, na ktorej boli farebne označené miesta prevažujúceho výskytu rakoviny hrubého čreva v rôznych krajinách. Podľa mapy bola táto choroba na rovníku takmer neznáma a jej výskyt sa na sever od rovníka postupne zvyšoval. Jednou z mála výnimiek z tohto pravidla bolo Japonsko, kde je napriek severnej polohe tejto krajiny počet rakovinových ochorení prsníka a hrubého čreva veľmi nízky.
Čo majú obyvatelia týchto krajín spoločné?
Zdá sa, že všetkým sa dostáva veľa vitamínu D, či už zo slnka, alebo /ako Japonsko/ zo stravy bohatej na rybí olej. Bratia Garlandovci porovnávali percento smrteľných rakovinových ochorení hrubého čreva v rôznych regiónoch Spojených štátov. Ako predpokladali, najnižšie percento bolo na slnečnom juhu a západe a najvyššie na oblačnom severovýchode – hoci obyvatelia severovýchodu jedli viac zeleniny a zhruba rovnaké množstvo mäsa ako ostatné skupiny.
Ešte v roku 1985 pracovný tím pod vedením Cedrica Garlanda skúmal zdravotné záznamy takmer 2000 chicagských zamestnancov verejných služieb, ktorí si každý deň zapisovali všetko, čo zjedli. Dobrovoľníci, ktorí mali najmenej vitamínu D, dostávali aj naďalej rakovinu hrubého čreva v trojnásobnom počte ako ostatní.
Epidemiológovia z Kalifornskej univerzity tvrdia, že pri rakovine prsníkov pôsobia rovnaké faktory ako pri rakovine hrubého čreva. V roku 1990 analyzovali výskyt rakoviny prsníkov v bývalom Sovietskom zväze a zistili trojnásobný rozdiel medzi severnými a južnými republikami. V Spojených štátoch je percento výskytu rakoviny prsníkov v New Yorku a Bostone 1,5-krát vyššie ako v Phoenixe alebo v Honolulu. Slnko nie je jediná výhoda, ktorú juh ponúka a sever nemá, je však rozhodujúca. Garland porovnával zdravotný stav obyvateľstva v podobných zemepisných šírkach a dokázal, že rakovina prsníkov a hrubého čreva je rozšírenejšia v komunitách s najväčšmi znečistenou atmosférou blokujúcou slnečné žiarenie.
Nik nevie presne, ako môže vitamín D zabrániť týmto chorobám. Táto látka, ktorá sa nachádza vo vaječnom žĺtku, pečeni a plnotučnom mlieku, ako aj v tuniaku, losose a iných rybách s vysokým obsahom tuku, pomáha telu absorbovať kalcium. Kalcium zasa môže zabrániť nekontrolovanému rastu buniek. Nech už vitamín pôsobí akokoľvek, jeho potenciálne výhody sú nesmierne.
