Coney Island bol na začiatku 20. storočia miestom bizarných obrazov. Jednou z tých najdivnejších bola výstava predčasne narodených detí.
Na začiatku 20. storočia inkubátory už síce existovali, ale v USA vtedy ešte neboli toľko rozšírené. Predčasne narodené deti mali svoj osud preto viacmenej spečatený a doktori ich brali ako stratené prípady.
Keď lekár Martin Couney navštívil v roku 1896 berlínsku výstavu, bol uchvátený. Jedným z exponátov boli tiež najmodernejšie inkubátory, ktoré pre nedonosených novorodencov poskytovali šancu na prežitie. Netrvalo dlho a Couney ich priviedol aj do Štátov. Pretože väčšina nemocníc toto zariadenie stále ignorovala, rozhodol sa pre nevšedný krok – v rámci akejsi atrakcie na Coney Islande otvoril výstavu inkubátorov. „Celý svet miluje bábätka,“ hlásal jej úvodný transparent. A keď sa už malo jednať o výstavu, tak samozrejme so všetkým – teda aj s predčasne narodenými deťmi…
Zdravotnícka obec jeho krok samozrejme rázne odmietla a vyhlasovala ho za podvodníka a vykorisťovateľov ľudského nešťastia. Potom tu boli ale aj takí doktori, ktorí Couneymu posielali „objekty“ na vystavovanie. Nebolo ostatne čo stratiť. Ak by deti zostali v nemocnici, skorá smrť bola takmer istá. A Couney im skutočne pomáhal.
Hoci podľa niektorých fám nevlastnil lekársku licenciu, a dokonca nebol nikdy ani na štúdiách, vďaka jeho práci úmrtnosť novorodencov klesla. Za skoro päťdesiatročnú kariéru mu prešlo rukami okolo 8000 detí, z ktorých zachránil okolo šesť a pol tisícov. 85% z nich teda prežilo. Jednou z preživších z inkubátora bola dokonca aj Couneyho dcéra.
Lekár dbal na to, aby sa deťom dostávalo riadnej výživy, a do akcie povolával dojky, ktoré živil stravou plnou vitamínov. Sestričky tiež nabádal k tomu, aby sa nebáli tesného kontaktu s bábätkami a pravidelne ich objímali a bozkávali. Tento postoj bol veľmi opačný oproti klasickým nemocniciam, ktoré si naopak zakladali na minimálnom kontakte s novorodencom. Couneyho zariadenie bolo tiež odlišné v tom, že medzi deťmi nerobilo žiadne rozdiely a nehľadelo ani na ich sociálny pôvod ani na farbu kože.
Až po Couneyho smrti v roku 1950 sa inkubátory stali súčasťou všetkých amerických pôrodníc. Muž, ktorý dosť možno nikdy nebol ani doktorom, bol tak v tomto smere priekopníkom, ktorý zachránil tisíce životov.
