Na Kubu dorazila výletná loď z USA. Prvýkrát po pol storočia

1251

    Na trasu medzi Kubou a floridským Miami bude vyplávovať raz za dva týždne.

    Plavba výletnéj lode, ktorá sa po kubánskych prístavoch bude pohybovať týždeň, je ďalším dôkazom otepľovania vzájomných vzťahov medzi Washingtonom a Havanou. Diplomatické vzťahy obnovili obe krajiny vlani v júli po viac ako päťdesiatich rokoch. Spojené štáty od tej doby uvoľňujú niektoré obmedzenia voči ostrovnému štátu, ktorý nedávno navštívil americký prezident Barack Obama.

    Loď, ktorá má zhruba polovične rozmery oproti obrím európskym zaoceánskym plavidlám kotviace v Havane, dorazila do kubánskej metropoly po pol jedenástej dopoludnia (16:30 SELČ) po viac ako šestnásťhodinovéj plavbe. Príchod do havanského prístavu sledovali stovky ľudí, z ktorých niektorí ho vítali nadšenými výkrikmi.

    Na palube Adonia dorazili do Havany tiež americkí Kubánci, ktorí ešte donedávna nemohli na Kubu cestovať po mori. Opatrenie, ktoré platilo od čias studenej vojny, a ktoré zakazovalo Kubáncom cesty cez more do USA či z USA na karibský ostrov, zrušila Havana až koncom apríla. Letecky mohli americkí Kubánci rovnakú cestu absolvovať už skôr.
 
     Jedným z cestujúcich bol sedemdesiattriročný Rick Schneider, ktorý na takúto príležitosť čakal desiatky rokov. Na podobnú plavbu podľa svojich slov mohol vyraziť už v roku 1957, ale nakoniec sa na ňu nevydal, bez toho aby tušil, že ďalšiu možnosť bude mať až teraz.

    Prevádzkovateľ lode – spoločnosť Carnival – lístky na týždenné cestu okolo Kuby, pri ktorej cestujúci zavítajú aj do miest Cienfuegos alebo Santiago de Cuba, ponúka za cenu od 1 800 dolárov za osobu.

    Firma mala povolenie na plavby už niekoľko týždňov, kvôli spomínanému obmedzeniu ciest pre Kubáncov však plánovala po tlaku protirežímnim aktivistom odložiť prvú cestu na neurčito. Kubánska vláda však nakoniec na poslednú chvíľu cúvla a pravidlo zrušila.

    Výlety hnuteľných Američanov totiž prinesú na ekonomicky strádajúci ostrov kriticky potrebné financie. Podľa dnešných odhadov americko-kubánske obchodné a hospodárske rady by mohlo ísť až o 80 miliónov dolárov ročne, z čoho veľká väčšina poputuje priamo do rúk komunistickej vlády.