Delikvent Zdeněk Vocásek sa navždy zapísal do histórie našej kriminalistiky. Ide o posledného vraha v Československu, ktorému bol udelený trest smrti. Toho sa ale násilník nedočkal, do cesty jeho poprave sa postavila Zamatová revolúcia. Aj tak sa ale jedná o najdlhšie sediaceho českého väzňa. Milovník psov sa po svojom beštiálnym správaní stal vo väzení veriacim.
Milovník psíkov
Zdeněk Vocásek mal pomerne zábavné detstvo, narodil sa totiž do rodiny cirkusantov. K tomu, že by mal vraždiť, neposkytla žiadny dôkaz ani skutočnosť, že muž s roztomilým menom miloval psov. Tých ale zbožňoval viac ako ľudí. Keď v puberte objavil čaro alkoholu, začal sa správať nepredvídateľne. Potom čo jedna z neznámych žien stúpila jeho štvornohému miláčikovi na packu, Vocásek ju zmlátil.
V osemdesiatych rokoch sa nechal zamestnať ako člen ochranky v Prahe. Služby v zamestnaní mal mladý delikvent pomerne slobodné a tak mal radosť z toho, že sa vo voľných chvíľach môže venovať fenke nemeckého vlčiaka, Citu.
Pri potulkách Prahou a nočným hýrením v miestnych krčmách na konci osemdesiatych rokov, sa delikvent stretol pri pive s nevidiacim vekslákom Kvidom. Toho požiadal oddaný psíčkar o nocľah. Benjamín vyhovel a vydal sa s ním v noci do svojho bytu. Alkohol ale vzal v byte za svoje a medzi oboma mužmi došlo k hádke. Nevidiaci Kvido sa chystal agresívneho Vocáska vyhodiť. To vyriešil násilník po svojom. Slepca udrel kladivom a dobodal skrutkovačom. Ten mu napokon vrazil do oka. Podľa inej verzie ale Vocásek miesto kladiva použil polliter. Sklenené črepy potom pozbieral, aby si jeho fenka neporezala labky.
Vocáskovo vyčíňanie pokračovalo o tri mesiace neskôr. A prípad to bol spočiatku ako cez kopirák. Opäť pri tom bol alkohol a zoznámenie v krčme. Tam sa vrah dal do reči s opilcom Ferdinandom Koudelkom a šli spoločne ďalej popíjať víno na jeho ubytovňu. Tam opäť došlo k hádke, tentokrát o Koudelkov kufrík, ktorý si chcel Vocásek vziať. Koudelka ale odmietol, bol agresívny a opitý muž ho dobodal dvanástich ranami nožom. „Tá prvá rana bola obrana proti napadnutiu. Potom už nedokážem vysvetliť, prečo som v útoku pokračoval. Prišlo to z ničoho nič. Ja som si po celý čas uvedomoval, že do neho bodám a že ho môžem zabiť. Ale nič mi to nerobilo a v útoku som pokračoval,“ povedal.
Posledná poprava v Československu prebehla pred 32 rokmi 8. júna 1989.
Vocáska sa podarilo dolapiť náhodou. Keď do Československa prišiel Michail Gorbačov, policajti mali nariadenú zvýšenú ostrahu s dôrazom na podozrivé kufríky, kvôli hrozbe atentátu. Vrah sa v tú dobu potuloval po Prahe značne opitý a s kufríkom v rukách.
To policajtom bolo podozrivé a Vocáska legitimoval. Mimo to v kufríkoch našli zakrvavený nôž a koniec koncov od krvi bol aj sám Vocásek. Ten mal pri sebe aj doklady mŕtveho Koudelku. Jeho mŕtvolu policajti onedlho našli a celý príbeh si dali dokopy. Vocásek sa ku všetkému bez škrupulí priznal. Dokonca aj k tretiemu pokusu o vraždu. Napadol svojho suseda, ktorý ale jeho besnenie prežil.
Súd mu udelil trest smrti
K vrahovmu šťastiu ale do tejto skutočnosti zasiahla Zamatová revolúcia a trest mu bol nakoniec zmenený na doživotie. Vocásek na súde argumentoval že nemôže byť odsúdený, pretože by sa nemal kto starať o jeho fenku. „Trápi ma, že nemôžem mať pri sebe svojho psíka, moju milovanú sučku aj s krásnymi šteniatkami, čo sa jej narodili. To ma štve zo všetkého najviac. Na nejaké mŕtvoly ja doslova kašlem, veď si to zavinili sami,“ napísal v liste.
Vo väznici sa vraha stal abstinent a veriaci človek. Ide o najdlhšie sediaceho českého väzňa a posledného vraha odsúdeného v Československu na smrť, no sa tak nakoniec nestalo.
