Vasilij Blochin je najhrôzostrašnejší kat v ľudskej histórii. Vlastnou rukou zabil na 50 tisíc ľudí a vo stalinistickom systéme to dotiahol až do hodnosti generálmajora. Od mladosti bol fanatický člen Komunistickej strany. Pre stranu bol ochotný urobiť čokoľvek, čoho si jeho nadriadení zrejme čoskoro všimli a čoskoro sa rozhodli jeho záľubu vo vraždení využiť.
Nie je jasné, kto bol jeho prvou obeťou, vie sa len, že to bolo v roku 1924, to bolo Blochinovi 29 rokov. To už pracoval pre Ceku, vtedajšiu tajnú službu, ktorá si ho vyhliadla pre jeho bezškrupulóznosť. Ako uviedli jeho nadriadení, zabíjanie mu nerobilo absolútne žiadne problémy.Od prvej popravy v pivniciach Lubjanky zabíjal prakticky denne po dobu neuveriteľných 29 rokov. Nezabíjal ranou do tyla, pretože ako sám povedal, je okolo toho veľa krvi, ale snažil sa strieľať svoje obete do krku, aby preťal miechu. Jeho ďalšie špecialitou bola pištoľ Walther PP, ktorú používal namiesto bežných ruských Nagant vz. 1895. Walther si so sebou k popravám nosil vždy v osobnom kufríku.
Jeho zručnosti vo vražednom remesle si všimol samotný Stalin, ktorý mu začal zverovať popravy svojich bývalých blízkych spolupracovníkov, ktorí u neho upadli do nemilosti. Pred hlavnou Blochinova Walther sa ocitli Ježov, Kamenev, Tuchačevskyj, Zinoviev a další. Najväčšia úloha však Blochonovi pripadla v roku 1940. Na tajnej porade u Stalina totiž bolo rozhodnuté, že je potrebné zlikvidovať poľský dôstojnícky zbor, ale aj všetku inteligenciu, príslušníkov kňazského stavu , podnikateľov… Časť Poľska bola okupovaná Sovietskym zväzom a zajatecké tábory boli plné desaťtisícov Poliakov. Neslávne známe zabíjanie poľských dôstojníkov v Katyňskom lese bola jeho práca, rovnako tak vyvádzal v Kalinino, kam boli dopravovaní poľskí väzni z Ostašovského tábora.
Popravy prebiehali podľa vopred daného scenára. V červene vymaľovanej predizbe čakala trojčlenná komisia väzňa, ktorá mu položila pár otázok ohľadom identifikácie. Potom boli väzňovi nasadené putá a bol prevedený do ďalšej miestnosti. Tam mu Blochin priložil k hlave pištoľ a stlačil spúšť. To bolo všetko. Blochin sa vo svojej práci vyžíval. Nosil koženú kapucňu, dlhú mäsiarsku zásteru, kožené rukavice až po lakeť a leteckú kuklu s okuliarmi.
Blochin pracoval metodicky dlhé hodiny bez najmenšej prestávky. Za noc bol schopný sám zabiť 300 ľudí. Vraždenie Poliakov z Ostašovského tábora mu trvalo mesiac a pol. Keď všetko skončilo, pre svojich spolupracovníkov usporiadal tradičné pitky vodky. Za svoj nebývalý výkon bol odmenený Rádom červenej zástavy. Neskôr bol povýšený do hodnosti generálmajora. Neupil sa k smrti, ani nespáchal samovraždu, ako sa tradovalo. Ďalej pokračoval v tom jedinom, čo vedel, v zabíjaní ľudí. Zomrel na mŕtvicu v roku 1955, poslednú popravu vykonal o dva roky skôr. Je pochovaný v Aleji zaslúžilých na cintoríne v centre Moskvy. Na jeho náhrobku stojí: Večná pamäť.
