Necelý rok pred koncom 2. svetovej vojny sa stal v Amerike jeden z najväčších justičných omylov v histórii. Verdikt poslal nevinného štrnásťročného černošského chlapca menom George Stinney Jr. na elektrické kreslo za vraždu dvoch bielych dievčat. Porota vyniesla rozsudok po 10 minút trvajúcej porade.
V marci 1944 zatkla polícia černošského chlapca. Obvinili ho z vraždy dvoch dievčat, menom Mary Emma Thames († 8) a Betty June Binnicker († 11). Ich telá sa našla v černošskej časti mesta Alcol v Južnej Karolíne. Obe dievčatá mali rozrazenú lebku od úderu železničným kolíkom.
George mal dievčatá vidieť deň pred ich zavraždením. Polícia prišla pre mladíka do jeho domu na základe údajného priznanie k vražde, hoci žiadna písomná formulácia priznania neexistovala, rovnako ako ktorékoľvek dôkazy, ktoré by chlapca spájali so zločinom.
„Jednoducho hľadali niekoho, koho by mohli obviniť,“ povedala neskôr mladíkova sestra Amie Ruffner pre CNN. Po trojhodinovom súdu, ktorého porotu tvorili samí bieli muži, zaznel rozsudok, trest smrti. Pred jeho vynesením nad ním porotcovia uvažovali približne 10 minút.
Dňa 16. júna 1944 odviedli plačúceho George do popravčej siene, kde ho prinútili sadnúť si na tučný telefónny zoznam. Maska, ktorá bola robená pre dospelého človeka, zakrývala jeho príliš malú tvár a medzitým, čo mu telom prúdilo 2 400 voltov, spadla chlapcovi z hlavy a odhalila jeho vystrašenú tvár. Ešte dvakrát museli pustiť prúd, než chlapca vyhlásili za mŕtveho.
Až v decembri 2014 bolo obvinenie zrušené. Sudkyňa Carmen T. Mullen povedala: „Georgov právnik zlyhal. Neprivolal žiadnych svedkov, kedy vypočúval stranu obžaloby.“ Sestra Amie Ruffner vypovedala, že v deň vraždy dievčat bol George doma, teda je nemohol zabiť on. Naposledy zbadala brata nažive, keď ho zatýkala polícia. Vtedy mala iba 8 rokov. Potom už len videla jeho popálenú tvár na pohrebe, keď ležal v otvorenej rakve.
Po zbabranej poprava na trest smrti odsúdený väzeň skončil v bolestiach
Po zatknutí vraj nesmel nikto z rodiny chlapca navštíviť. Amie tiež dodala, že sa potom museli s rodinou vysťahovať z Alcol a už sa tam nikdy v živote nevrátila. Šokujúce príbeh stvárnili filmový tvorcovia v snímke „Carolina Skeletons“ z roku 1991 založenom na rovnomennej knihe, ktorú napísal Georgov synovec David Stout.
