Pre niekoho raj, pre iného peklo. Ostrov Aogašima je jedna veľká sopka triedy C, navyše aktívna. V jej kráteri žijú ľudia napriek tomu, že posledný sopečný výbuch zabil viac ako polovicu obyvateľstva.
Letopočet 1785 si obyvatelia Aogašima veľmi dobre pamätajú. Hoci nežije žiadny svedok najtragickejšej udalosti z celej histórie ostrova, všetci dobre vedia, čo sa vtedy odohrávalo. Sopka sa prebudila k životu 18. mája a 4. júna nemalo 327 obyvateľov inú voľbu, než ostrov rýchlo opustiť. Len asi polovici z nich sa to podarilo a zvyšok, 140 ľudí, zahynul.
Ľudia sa na Aogašimu vrátili až po pol storočia. Dnešný obyvatelia majú svoj domov de facto v hrtanu sopky, ktorú Japonská meteorologická agentúra vedie ako aktívnu. Je tu tak stále možnosť, že história sa bude opakovať. Obyvatelia Aegošimi sú si toho vedomí, napriek tomu im život na tomto mieste stojí za riziko.
Keď si človek odmyslí nebezpečenstvo, ostrov Aogašima je vpravde rajom, plným pokoja a sviežej zelene. Leží v Pacifiku asi 358 km južne od Tokia a je vzdialený 71 km od najbližšieho ostrova Hačijódžima. Miestny tu žijú v takmer úplnej izolácii – ostrov má priemer asi 1500 metrov a je tak malý, že tu ani nepristane lietadlo. Jediný spôsob, ako sa sem dostať, je loďou. A aj to je problém, pretože vďaka strmým úbočím tu neexistuje žiadny prirodzený prístav, navyše more býva často rozbúrené. Až od roku 1993 sem lietajú helikoptéry, ktoré sem vozia ako zásoby, tak turistov. Každý deň sa ale na ostrov dostane len jeden vrtuľník, ktorý unesie iba 9 ľudí, a to sú ešte lety často zrušené kvôli nepriaznivému počasiu.
Žije tu okolo 200 ľudí a podľa počtu obyvateľov tak ide o najmenšiu obec v Japonsku. Tí, čo tu trvalo bývajú, si užívajú výhod, ktoré tento ostrov bezpochyby poskytuje. Okrem pokoja a priemyslom nedotknutej prírody sú to horúce pramene a prírodné parné sauny. Ľudia sa tu živia hlavne rybolovom, výrobou morskej soli a tým, čo si sami vypestujú. Ich životný štýl je v priamom kontraste s hektickým životom vo veľkých mestách. „Často cestujem služobne do Tokia a desia ma tamojšie zápchy. Je tam príliš veľa ľudí,“ vysvetľuje Masanubu Jošida, prečo sa rád vracia na ostrovček.
Našťastie pre neho i jeho spoluobčanov je sopka stále v pokoji. Od roku 2007, kedy Japonská meteorologická agentúra začala pravidelne vydávať varovania, nebol zatiaľ dôvod k žiadnej panike. Každé nové ráno je tak pre ostrovanov ďalším dňom ich raja – aspoň zatiaľ.
