Najťažší trest, aký kedy súd uvalil na mladistvého.

„Dokázal sa tešiť iba z utrpenia, ktoré spôsoboval iným. Nikdy sa nevie, kedy by sa dopustil ďalšieho násilného činu,“ upozorňovali sudcovia.

„Už nikdy viac!“ S podobnými nápismi a plagátmi sa pred justičným palácom v Epinale zhromaždilo 23. júna približne osemdesiat osôb. Bol medzi nimi aj otec surovo zavraždenej Céline Figardovej, o ktorej sme písali, ako aj členovia Federácie pre prevenciu, pomoc a podporu maloletým obetiam. Všetci prišli, aby vyjadrili podporu a sympatie rodine päťročného Patricka, znásilneného a zmrzačeného perverzným mládencom, ktorého v tento deň súdili.

Nikto v celom regióne nezabudol na strašný zločin, ku ktorému došlo 24. mája vo Val d’Ajol, dedinke vzdialenej asi 20 kilometrov od Remiremontu. Malý Patrick v ten deň večeral u svojich starých rodičov. Po jedle poprosil, či môže ísť za svojím strýkom bývajúcim len o niekoľko sto metrov ďalej. Starí rodičia, netušiac nič zlého, ho pustili. Patrick bol šikovný chlapček. V osade, kde jeho rodičia kúpili starú farmu, sa pohyboval sám na svojom malom bicykli.

O deviatej večer sa však starí rodičia začali znepokojovať. Patrick odišiel pred hodinou a u strýka ešte stále nebol. Žeby sa zatúlal do blízkeho lesa a zablúdil tam? Vybrali sa ho hľadať po ceste, ktorou mohol prejsť, ale nenašli ho. V noci potom zavolali políciu, ktorá prehľadala celé okolie, až pokým na ich volanie odpovedal slabý nárek… Vzápätí zbadali chlapčeka ležiaceho na zemi Krvácal z hrudníka, hrdla a brucha. Podľa lekára rýchlej pomoci ho páchateľ najprv udrel do hlavy, potom dvakrát bodol dýkou, znásilnil a napokon vykastroval.

„Urobil som to z nenávisti,“ povedal vyšetrovateľom.
Podľa psychiatrov išlo o veľmi nebezpečného mladistvého sexuálneho maniaka. Jeho perverznosť sa prejavovala v tom, že rozkoš a radosť pociťoval iba v ubližovaní iným. Pričom nikto nemohol vedieť, kedy sa dopustí ďalšieho zločinu. Či jeho násilné sklony spôsobila choroba matky alebo nezhody s otcom pochádzajúceho z „problémovej rodiny“ ťažko povedať.

23. júna sa teraz už pätnásťročný mládenec musel za svoje konanie zodpovedať pred súdom. Proces sa konal s vylúčením verejnosti vzhľadom na vek obžalovaného. Manifestujúci čakali pred budovou súdu, do ktorej smela vojsť iba Patrickova rodina a sám Patrick ako svedok. Chlapček, ktorého dlho pripravovali na túto konfrontáciu, vedel, že sa ocitne zoči-voči svojmu mučiteľovi, ktorý ako povedal vo svojej detskej hantýrke „sa k nemu správal veľmi zle“.

– Patrick žije, – povedal jeho advokát, – no do konca života zostane zmrzačený. Ako zareaguje, keď dospeje a zistí, že nikdy nebude môcť mať normálny sexuálny styk? Je strašné na to čo len pomyslieť…

Keď o štvrť na tri ráno súd vyniesol rozsudok, zhromaždení ľudia ešte stáli pred budovou. Mučiteľa malého Patricka odsúdili na pätnásť rokov väzenia, čo je najvyšší trest, aký kedy uvalil francúzsky súd na mladistvého.