12. marca 1983 tisícka protivládnych rebelov z hnutia UNITA uniesla z mesta Alto Catumbela 66 československých občanov.
Tí cez tri mesiace pochodovali džungľou do tábora povstalcov u zambijských hraníc a pochod dlhý 1320 km jeden zo zajatcov neprežil.
Ženy, deti a chorých mužov únoscovia prepustili už v júni 1983. 20 mužov však zostalo ako rukojemníkov a domov sa vrátili až o rok neskôr, kedy československí predstavitelia súhlasili s podmienkami pre ich prepustenie.
Pred 35 rokmi došlo v africkej Angole k najväčšiemu únosu Čechoslovákov v dejinách. 12. marca 1983 protivládny vojaci z hnutia UNITA prepadli mesto Alto Catumbela a uniesli 28 mužov, 17 žien a 21 detí. Išlo o 28 československých expertov, ktorí pracovali na výstavbe tamojšej papierne a celulózky. Spolu s nimi boli unesení tiež lekár, dve zdravotníčky, 14 manželiek odborníkov a ich 21 detí. Zajatcov vojaci odviedli asi 27 kilometrov za mesto do hôr, kde mali vojenskú základňu. Mario Vasco Vatuva, veliteľ prepadového komanda UNITA, spomína: „Dostali sme strach, pretože s takým množstvom belochov sme vôbec nepočítali. V prvej chvíli sme si hovorili, že bude určite najjednoduchšie ich zabiť.“
Nakoniec sa ale rozhodli zajatcov odviesť do tábora pri zambijských hraníc, vzdialeného vyše 2000 kilometrov. Začala tak trojmesačná vyčerpávajúca cesta, pri ktorej Čechoslováci prešli pešo 1320 kilometrov a vyše 1000 kilometrov ušli na korbách nákladných automobilov. Pri pochode zomrel 19. apríla tridsaťsedem ročný Jaroslav Navrátil. Podľa slov Lubomíra Sazečku, účastníka pochodu, to bola najťažšia chvíľa, ktorú zajatci za celú dobu zažili.
„Dodnes nevieme, na čo zomrel, ale myslím si, že to bolo v dôsledku oslabenia organizmu a zranenie hlavy. Už deň pred smrťou totiž nemohol nič jesť a bolo mu zle. Potom upadol do bezvedomia a zomrel.“
Po troch mesiacoch unesení dorazili na základňu UNITA Jamba pri meste Rivungo u zambijských hraníc. Československé úrady vypracovali krízový štáb na čele s námestníkom ministra zahraničia Stanislavom Svobodom. Tomu sa v júni 1983 podarilo dohodnúť vyslobodenie sedemnástich žien, dvadsaťjeden detí a siedmich vážne chorých mužov. Prepustenie zvyšných 20 zajatých mužov bránila neochota angolskej vlády vyjednávať s vodcom hnutia UNITA Jonasom Savimbim, na ktorú československé úrady zareagovali nadviazaním vlastných priamych kontaktov s UNITA.
27. februára 1984 sa Stanislav Svoboda stretol v Bruseli na základe sprostredkovania novinárov Jeana Wolfa s členom vedenia UNITA Reuben Chitacumbim a v máji toho istého roku prišla do Prahy delegácia UNITA vedená Wilsonom dos Santosom. Československá vláda sa zaviazala, že už nebude do Angoly dodávať zbrane ani odborníkov.
20. júna potom Stanislav Svoboda dorazil priamo do základne UNITA v Jambi, kde Savimbi rukojemníkov prepustil. Na rozlúčku im usporiadal honosnú recepciu. A tak sa po roku a troch mesiacoch vrátili posledných dvadsať Čechoslovákov z afrického zajatia domov.
