Britský magnát Kevin Wheatcroft v tajnosti nazhromaždil najväčšiu svetovú zbierku nacistických predmetov. Internetoví nadšenci druhej svetovej vojny hovoria o mýtickom podklade. Pre širšiu verejnosť je tento muž šialenec a nacista. Kde sa vzala jeho posadnutosť?
Korene Kevinovho koníčku môžeme hľadať už v detstve. Jeho otec bojoval za druhej svetovej vojny v britskej kráľovskej armáde a domov si priviezol nemeckú manželku. Keď bolo Kevinovi päť, vynútil si od rodičoch ako narodeninový darček prilbu so znakom jednotiek SS. O rok neskôr chlapca schmatol hysterický záchvat na aukcii v Monte Carle, keď mu nechceli kúpiť novú hračku – luxusný mercedes ozdobený hákovým krížom. Dnes ako 60 ročný podnikateľ vlastní svetovo najväčšiu zbierku predmetov s nacistickou tematikou, ktorú finančné odhadujú na 120 miliónov libier.
Po rokoch tichého hrabkania sa Kevin rozhodne monštruóznu kolekciu, ktorú doteraz skrýval za mohutným múrom v grófstve Leicestershire, ukázať svetu. Keď novinárom otvoril brány do prvého skladu, doslova im vyrazil dych. „Pred nami stálo 88 tankov, neuveriteľné množstvo vojenskej techniky. Prekračovali sme torpéda nemeckých ponoriek, chodili okolo rakiet V2,“ opisovali reportéri denníka Guardian.
„Chcem, aby všetci videli, čo som zbieral. Je to najlepší spôsob, ako pochopiť históriu,“ oznamuje novinárov Wheatcroft a pritom hladí na jeden zo svojich tankov, ktorý si nechal vykopať z piesku Sinajskej púšte.
V jeho zbierke narazíte na všetko, čo má niečo spoločné s Hitlerom. Hrdzavé stojany na víno z jeho domova v Berchstesgadenu, masívne busty führera, dve sady jeho oblekov, niekoľko párov topánok, milostné listy Evy a pár skíc ich aktov. Aj obyčajný kus dreva odkazuje na Hitlera. „To sú dvere Hitlerovej cely, kde písal Mein Kampf. Išiel som do Nemecka, keď búrali staré väzenie. Dal som za neho robotníkom bicykel,“ chváli sa zberateľ. Najcennejšie kúsky Kevin schováva vo svojom dome. Ako napríklad gramofón, ktorý si púšťala Hitlerovho milenka, jeho biliard z domu v Linzi a nakoniec samotnú diktátorovú spálnu.
Niektoré predmety zbierky ale nepochopíte. Prečo replika osvienčimskej brány s nápisom Arbeit Macht Frei? A prečo telefón veliteľa koncentračného táboru v Buchenwalde, alebo staré hodiny s medveďom, ktoré vlastnil Josef Mengele?
Kevin na to odpovedá: „Kto hovorí, že som nacista, je hlupák. Chcem ukázať ďalším generáciám, ako to bolo. Toto všetko je memento za tých, ktorí sa nevrátili z vojny. A preto zbieram všetko, čo má niečo spoločné s nacistickým zlom.“
Mnohí si položia otázku, či takéto artefakty nemajú byť zničené, nieto vystavované. Na druhej strane v Nemecku bolo v rámci vyrovnania sa s minulosťou otvorených niekoľko „múzeí zla“, kde sú vystavované nacistickej memorabílie. A toľko spomínania na éru nacizmu a druhú svetovú vojnu v Nemecku a v celej Európe nikdy predtým nebolo.
Nacizmus v Amerike? Mal tuhý korienok aj pomerne veľkú popularitu
