Našiel obeseného syna v skrini

24 novembra prišiel na oddelenie polície v Ostrovì veľmi rozrušený J. Rosák a oznámil, že v detskej izbe našiel v skrini obeseného syna Michala.

„Ja neviem, prečo to urobil. Ako to mohol urobiť ? Od včera nebol doma, teda, myslel som, že šiel niekam za kamarátmi, ale doma nič nepovedal. Šiel som sa pozrie  do skrine, čo si vzal na seba…“ zlomil sa mužovi hlas. Zakryl si tvár rukami…

Výjazdová skupina vyrazila na miesto nálezu. Uprostred izby ležal mŕtvy devätnásť ročný mladík so slučou na krku. Otec ju odrezal, ale inak v izbe s ničím nehýbal. Strangulačná ryha mohla nasvedčovať, že ide o samovraždu, ale pri bližšej obhliadke mŕtveho, ktorý bol iba v slipoch a tielku, objavili na chrbte pod ľavou lopatkou zranenie pripomínajúce spáleninu.

„To má asi z práce,“ vyslovil domnienku jeho otec, „pracoval ako zvárač, a to sa spáli každú chvíľu. I na chrbte, stačí, keď sa náhodou oprie o čerstvý zvar.“
Pitva však ukázala, že ide o strelné poranenie. Guľka z pištole ráže 7,65 mm preletela hrudnou stenou, roztrieštila chrbticu a zarazila sa o rebrá na protiľahlej strane. Takéto smrteľné zranenie úplne vylučovalo samovraždu.

Súčasne sa ukázalo, že v izbe chýba mnoho vecí, ktoré patrili chlapcovi. Rifle, bunda, športová taška s nápisom Puma, japonský kazetový magnetofón, stereoslúchadlá. A pravdepodobne i nejaké peniaze. Teda vražda s lúpežným motívom?

Rozbehla sa typická rutina vyšetrovania. Príslušníci polície preverovali všetkých známych a kamarátov obete, vypočúvali susedov, či nevideli niečo podozrivé. Páchateľa vypátrali v priebehu dvadsiatich štyroch hodín na opačnom konci republiky.

25. novembra  bol inšpektor poriadkovej služby obvodného oddelenia na Štrbskom Plese na pravidelnej obchôdzke. V Tatrách je v tomto období mŕtva sezóna. Letný a jesenný nápor turistov už skočil a nával lyžiarov sa očakával s prvým snehom.

Tým skôr upútal jeho pozornosť  úplne opitý mladík, ktorý sa motal okolo stanice tatranskej električky. Nemal pri sebe občiansky preukaz. Všelijako sa vyhováral, že je vraj cudzinec a doklady má v hoteli.

Policajt ho teda vyzval, že s ním pôjde do hotela a doklady mu ukáže. Na recepcii hotela Panoráma však mladík v dôsledku silnej opitosti zakopol, upadol a stratil vedomie. Preniesli ho do izby, uložili do postele a potom sa príslušník poobzeral po dokladoch. Zarazilo ho, že tak mladý človek má dostatok peňazí na ubytovanie v luxusnom hoteli, že je obklopený samými drahými vecami. Ale najväčšie prekvapenie ho čakalo, keď nahliadol do cestovnej tašky. Spolu s občianskym preukazom, ktorý svedčil o tom, že hosťom je len šestnásť ročný Lubomír Sakál, ležala na dne tašky nabitá pištoľ.

Lubomír Sakál sa zo začiatku správal agresívne, ale čoskoro skrotol. Priznal sa i k vražde, ktorú dva dni predtým spáchal na svojom kamarátovi Michalovi Rosákovi.

22. novembra sa vydal k Rosákovým. Ale až na druhý deň u nich zazvonil.
„Máš ešte tie biele rifle?“ opýtal sa Michala.
Michal prisvedčil, pozval ho ďalej, pustil mu magnetofónovú nahrávku. A chcel za nohavice 250 korún. Lubomír však nemal žiadne peniaze.
„Tak vypadni a príď, keď ich budeš mať,“ vyhadzoval ho Michal. Sklonil sa nad magnetofón a Lubomíra, ktorý sa zastavil pri dverách, si nevšímal.

„Čo blbneš?“ zrútil sa Michal na podlahu. „Čo si mi to urobil?“ pokúšal sa vstať. Prerušenie miechy spôsobilo okamžité ochrnutie. „Zavolaj záchranku,“ stonal.
Ľubomír v predsieni predstieral, že telefonuje, ale pritom si pripravoval jednu zo slučiek. Potom sa sklonil k ležiacej obeti a dokonal vražedné dielo.

Podľa svojho zoznamu vyhľadal veci, ktoré by sa mu mohli hodiť, vzal i peniaze. Nezabudol si zobrať i vystrelenú nábojnicu.

Pred útekom za hranice sa však rozhodol pozrieť sa do Tatier, kde ešte nikdy nebol. Vo vlaku predal niektoré veci, hlavne kazety, a ubytoval sa v hoteli Panoráma. Nasledujúci deň ho zatkli.

odňatia slobody u mladistvého nesmie presahovať päť rokov. Iba v prípade, že mladistvý spáchal trestný čin, za ktorý inak možno uložiť doživotie, a stupeň nebezpečnosti takéhoto činu je mimoriadne vysoký, môže súd uložiť  trest v rozpätí piatich až desiatich rokov.

Znalci z oboru psychiatrie uviedli, že šlo o nevídanú surovosť, závisť, zákernosť, zbabelosť, chladnokrvnosť, ale najmä bezcitnosť, s akou obžalovaný ťažko zraneného kamaráta usmrtil.

Preto súd uložil trest v hornej polovici sadzby – na osem rokov odňatia slobody nepodmienečne.

/Použité mená boli zmenené./
/prv/ -ko-