Koľko odvahy musí mať toto úžasné dievča? Kde berie tú neuveriteľnú silu, s ktorou majstruje svoj tragický osud? Príbeh tohto dievčatka mrazí a súčasne dodáva každému z nás obrovskú silu a guráž.
Bethany Hamiltonová má 13 rokov a žije na ostrove Kauai, malom kúsku zeme, ktorý patrí k Havajským ostrovom. Jej otec je čašník a mama upratovačka. Bethany odborníci považovali za jednu z najlepších juniorských surfistiek na celom svete. Všetci jej predpovedali veľkú kariéru. Dostala meno Princezná vĺn.
Lenže, 31. októbra 2003, okolo ôsmej ráno, sa odohrala strašná tragédia. Bethany bola ako obvykle vo vode a trénovala na svojej doske. More bolo krištáľovo čisté, v noci predtým výdatne pršalo, ráno bolo pobrežie ako vyumývané. „Práve som ležala na doske a ruky som mala spustené do vody. Zrazu som zbadala, ako sa ku mne blíži čosi obrovské a šedé. Bleskovo ma to vtiahlo do hĺbky. Potom sa voda zafarbila na červeno,“ hovorí Bethany o sekundách, ktoré mali jej život naveky zmeniť. To šedé čosi bol meter dlhý žralok, ktorý sa na ňu vrhol a odhryzol jej celú ľavú ruku.
Šokovaná a silne krvácajúca Bethany sa silou vôle vytiahla späť na dosku. Neplakala, ani nevolala o pomoc, ale naopak kričala: „Žralok! Žralok!“ Chcela varovať všetkých, ktorí boli práve vo vode. Našťastie si jeden z jej kamarátov všimol krv vo vode a rýchlo k nej dopádloval. Obrovskú otvorenú ranu na pleci jej stiahol špagátom zo surfu a dotiahol dievča na breh.
Bethany katastrofu prežila, ale navždy zostane zmrzačená. Nikto neveril, že by sa niekedy mohla vrátiť do vody, nehovoriac o tom, že by sa chcela znova postaviť na surfovaciu dosku.
Ale pozrime si fotografiu: Bethany ako za starých čias. S elánom a nadšením sa opäť vrhá do vĺn a to iba desať týždňov po útoku žraloka!
Fotografia pochádza zo súťaže, na ktorej sa zúčastnila po prvý raz od úrazu. S obrovskou bravúrou zvládla vlnu vysokú vyše dvoch metroch. Obsadila piate miesto, pričom nemala žiadne úľavy.
Už v nemocnici Bethany rozdávala okolo seba smiech a dobrú náladu a sama zo seba si uťahovala: „Beztak som na doske vždy príliš máchala rukami, aspoň sa budem krotiť.“ Po súťaži povedala: „Bol to dobrý začiatok. Ešte je pre mňa dosť ťažké zdvihnúť sa z dosky do stoja. Ale keď sa dostanem hore na vlnu, cítim sa rovnako ako predtým.“
Odkiaľ berie 13-ročné dievča toľko optimizmu a sily? Je to jej viera. Na túto tému sa vyjadrila takto: „Všetko, čo sa mi v mojom živote prihodí, je naplánované od Boha. Keby nebolo jeho, už by som istotne nežila.“ A jednej kamarátke sa dokonca zverila: „Nakoniec som celkom rada, že sa mi to stalo. Lebo teraz môžem celého svetu rozprávať, aký je Pán Boh úžasne dobrý.“
