Tam podľa webu zomrel.
Úspešný autor filmových melódií aj populárnych hitov bol známym „levom salónov“ a ešte pred pár rokmi sa nechal vidieť s partnerkou mladšou o viac než dve generácie. Vlani v marci ale prišla zdanlivo banálnej operácie bedrového kĺbu a Hapkovi, ktorý mal 13. mája sedemdesiat, sa prejavila Alzheimerova choroba. 25.11. populárny skladateľ, ale aj spevák, dirigent a herec, zomrel.
Skladateľom bol Petr Hapka nadmieru úspešným a uznávaným. Na konte mal nielen populárne hity, z ktorých niektoré sám naspieval, ale tiež hudbu k rade filmov. V tejto oblasti umenia patril medzi najplodnejších a najvýraznejších českých skladateľov – jeho meno je v titulkoch viac ako 80 celovečerných filmov, seriálov alebo dokumentov. Svojimi melódiami odprevadil napríklad snímky Tisícročná včela, Perinbaba, Páni kluci, Deň pre moju lásku, Panna a netvor, Deviatej srdce, Lea alebo Krava.
https://www.youtube.com/watch?v=8HdY3A8upT4
Spolupráca s Horáčkom
Výraznú kapitolu jeho tvorby je spolupráca s textárom Michalom Horáčkom. Začali doskou Hany Hegerovej Potměšil host (1987), nasledovalo album V penzióne Svet (1988). A na oboch Hapka tiež spieval. „Mužský part bol pôvodne určený pre pána Suchého, ale on mal vtedy akurát zase nejaký zákaz a my už sme dosku potrebovali dorobiť. Tak tam vlastne zostala môja demonštračná snímka,“ opísal okolnosti vzniku hitu Hany Hegerovej Levanduľová.
https://www.youtube.com/watch?v=JcN-p0Wm08I
Pre jednu z najlepších česko-slovenských šansoniérok Hapka skladal už od 60. rokov, kedy Hegerová naspievala jeho Obraz Doriana Graya s textom Petra Rady. Práve v tom čase sa niekdajší študent pražskej konzervatória, ktorý okrem iného študoval herectvo u Oldřicha Nového, začal budovať meno. Pôsobil ako pianista v divadlách, pre ktoré tiež skladal scénickú hudbu. V roku 1967, teda v 23 rokoch, sa Petr Hapka stal dirigentom v Divadle za Bránou režiséra Otomora Krejčího, kde tiež hral.
Už v 60. rokoch sa objavil v niekoľkých epizódnych rolách pred kamerou a filmu sa začal venovať naplno s nástupom normalizácie, ale už ako skladateľ. Sám Hapka si najviac cenil spoluprácu s dvoma Jurajmi, Jakubiskom a Herzom. „Ich filmy sa nedajú brať ako kšeft, pretože sú geniálne,“ povedal raz skladateľ, ktorý neskrýval, že svoju prácu robil pre peniaze. Odmietal ale deliť muziku na vysokú a nízku. „Hudba je len jedna. Niekto ju robí lepšie, niekto horšie, to je všetko,“ vyhlasoval.
, Najviac sa cítim motorkárom ‘
Hapka sa narodil 13. mája 1944 v Prahe v rodine operetnej speváčky a maliara, medzi jeho príbuzných patril aj skladateľ Franz Lehár. Hrať na klavír sa aj vďaka vrodeným vlohám naučil v troch rokoch a v štyroch zložil prvé pesničky. „Keď som mal asi trinásť rokov, tak som zistil, že zaujmem dievčatá ďaleko viac tým, že zahrám v triede na pianíno, než chlapci, čo vonku hrali futbal,“ opísal okamih, kedy sa rozhodol pre hudobnú dráhu, ktorú zavŕšil projekt Kudykam (2009) a hudba pre rozprávku Dažďová víla (2010).
Hapka si svojím životným štýlom vybudoval povesť bonvivána. Ženatý bol dvakrát, žien ale jeho životom prešlo oveľa viac. Piatich partnerkám sa narodilo celkom sedem Hapkových detí: najmladšiemu synovi Kašparovi je 13 rokov, najstaršia dcéra Markéta je o skoro štvrťstoročie staršie. S každým zo svojich, ako sám hovoril „oficiálnych detí“, ale aj ich matkami, vždy udržiaval dobré vzťahy. „Kedykoľvek prídem na Okoř, stretnem sa s niekým z Petrovho blízkeho i širšieho okolia,“ povedal nedávno Horáček o návštevách na Hapkově statku za Prahou. Okrem žien skladateľ miloval aj jazdu na harleyi alebo v silných autách. „Najviac sa cítim motorkárom, potom strelcom a potom skladateľom,“ povedal v jednom rozhovore.
