Nemecká mystifikácia Toni Erdmann ovládla európske filmové ceny
Tragikomédia režisérky Maren Ade sa stala prvým filmom režírovaným ženou, ktorý vyhral Európske filmové ceny, tento rok boli udeľované v sobotu 10. decembra v poľskej Wroclawi.
Film reflektuje vzťah starnúceho, svojráznym humorom posadnutého muža v kríze, ktorý sa pokúša obnoviť uvädajúce vzťah s dcérou, úspešnou korporátnou manažérkou. Tvorcovia si odniesli celkom päť sošiek – okrem ceny za najlepší film bola Maren Ade ocenená tiež za najlepšiu réžiu a najlepší scenár.
„Ďakujem ti za všetky tie vtipy, oci!“,Poznamenala Ade pri preberaní ceny, ktorú venovala svojmu otcovi, ktorý ju k postave Toniho inšpiroval. Ocenení boli aj obaja predstavitelia hlavných rolí – Peter Simonischek a Sandra Hüller. Film zvíťazil v nabitej konkurencii filmov ako Ja, Daniel Blake (režia Ken Loach), Elle (režia Paul Verhoeven), Room (režia Lenny Abrahamson) a Julieta (režia Pedro Almodovar).
Slávnostný ceremoniál moderoval poľský herec Maciej Stuhr, syn slávneho herca a režiséra Jerzyho Stuhr, ktorý pripomenul, že Európske filmové ceny majú upozorňovať na hĺbku a šírku európskeho filmu, a že filmári sú tými, ktorí môžu a majú podporiť spoločný postup proti vzrastajúcemu nacionalizmu v Európe.
„Publikum teraz potrebuje silné filmy, ktoré sa nevyhýbajú politike,“vyhlásil Stuhr.
V rovnakom duchu, hoci s humorom, prehovorila zo záznamu aj poľská režisérka Agnieszka Holland, ktorá poslala divákom pozdrav z Bieleho domu – respektíve z jeho štúdiovej podoby: natáča totiž práve ďalšie diely seriálu Dom z kariet.
„Nemôžem byť dnes večer s vami, pretože musím zachrániť svet,“vyhlásila s nadsádzkou režisérka, ktorá je slovenskému publiku známa z poslednej doby predovšetkým vďaka seriálu Horiace ker a filmu Jánošík. „Rok 2016 bol veľmi zložitý a naša práca je teraz obzvlášť dôležitá,“dodala Holland.
Celý ceremoniál sa niesol v duchu spojenej, solidárnej Európy, a zároveň veľkej filmárske rodiny, ktorá sa nevyhýba jasným politickým gestám. Jedným z nich bolo vystúpenie ruskej aktivistky Máše Aljochiny, ktorá vyzvala k podpore väzneného ukrajinského režiséra Olega Sencova. Ten bol za svoje údajne protiruské aktivity odsúdený Putinovým režimom k dvadsaťročnému väzeniu. „Oleg je vo väzení na Sibíri, kde je teraz mínus 42 stupňov. Má 40 rokov a má dve deti. Ja som bola vo väzení pár rokov, Oleg je odsúdený na 20 rokov, čo v ruskom väzení znamená prakticky smrť. Prosím vás všetkých, aby ste apelovali v prospech Olega a žiadali jeho slobodu,“vyzvala ruská aktivistka.
Myšlienku solidárnej Európy podporila aj voľba najlepšieho dokumentárneho snímku – ocenená bola strhujúca dráma o migrantoch na ostrove Lampedusa nazvaná Fuocoammare: Požiar na mori režiséra Gianfranca Rosiho, ktorý si odniesol už Strieborného medveďa z Berlinale a film bude reprezentoval Taliansko na Oscaroch.
Cenu za celoživotný prínos udelila Európska filmová akadémia francúzskemu scenáristovi, žijúcej legende európskeho filmu – Jean-Claude Carriere.
Za európsky prínos svetovému filmu bol ocenený niekoľkonásobný predstaviteľ Jamesa Bonda, írsky herec Pierce Brosnan.
Dojatie v celom sále panovalo vo chvíli, keď predseda akadémie Wim Wenders pripomenul nedávne úmrtie poľského režiséra Andrzeja Wajdu. Ten získal cenu za celoživotné dielo už pred dvadsiatimi piatimi rokmi, napriek tomu točil ďalej až do svojich posledných chvíľ. Ešte pred svojou smrťou stihol tento rok deväťdesiatročný Wajda dokončil svoj posledný film – pôsobivý portrét komunistami perzekvovaného maliara s názvom Powidoki, ktorý bude tento rok Poľsko reprezentovať v oskarovom zápolení (do slovenských kín príde na jar 2017). „Čo si bez teba počneme, Andrzej?“Zvolal v ďakovnej reči Wenders a dodal, že si vždy budeme pripomínať jeho morálny kredit a odvahu. Wajdovi tento rok akadémia udelila špeciálnu cenu predstavenstva Európskej filmovej akadémie, ktorú za neho prevzali zástupcovia filmovej školy nesúce jeho meno, ktorú režisér pred 15 rokmi založil.
Cenu pre najlepšiu komédiu získal švédsky film Muž menom Ove.
Objavom rokasa stal fínsky film Najšťastnejší deň v živote Olliho Makiho, ktorý bol uvedený na tohtoročnom karlovarskom festivale a do kín vstúpi v marci budúceho roka. Cena pre animovaný film putovala do Švajčiarska za film Môj život Cuketky režiséra Claudea Barras, najlepším európskym krátkym filmom bol zvolený holandsko-sýrsky film sýrskeho vojnového fotografa Issy Toumi s výrečným názvom 9 dní – Z môjho okna v Aleppe.
