- Bol veľmi schopným pilotom, obratným pašerákom drog a informátorom. Pilot Barry Seal zohral v americkej tajnej vojne proti nikaragujskej sandinistickej vláde dôležitú úlohu. A práve to, že sa zaplietol s veľkou politikou, sa mu nakoniec stalo osudným.
Barry Seal
Niekto sa celý život hľadá, iný vie od detstva, čo je jeho poslaním. Už ako malého Barryho fascinovali lietadla a ťahalo ho to k letisku na okraji rodného Baton Rouge v Louisiane, kde sa zapísal do kurzu lietania. Vcelku dobre zaistený rodičia, Sealov otec vlastnil veľkoobchod so sladkosťami, mu v pätnástich rokoch zaplatili dorastenecký a o rok neskôr plnohodnotnú licenciu súkromného pilota. Seal si chvíľu privyrábal ťahaním reklamných pútačov po oblohe, než sa nechal na šesť rokov zapísať do národnej gardy svojho domovského štátu, avšak jej pozemné zložky.
Počas vojenskej služby lietal len amatérsky, v dvadsiatich ôsmich rokoch však zelenú rovnošatu vymenil za tmavomodrú uniformu aerolinky TWA. Nastúpil ako palubný inžinier, ale čoskoro získal krídla a veľmi rýchlo dokonca kapitánske lemovky. Ako jeden z najmladších veliteľov vo flotile dnes už zaniknutého, svojho času ale významného amerického dopravcu, lietal s Boeingom 707 na pravidelných linkách do západnej Európy a neskôr okrem iného tiež juhoamerickej destinácie.
Podľa jeho manželky Deborah to bolo v roku 1975, teda osem rokov po nástupe k TWA, kedy si do hliníkového kufríka k trenkám a košeliam prvýkrát pribalil zakázané látky. Skôr či neskôr to samozrejme muselo prasknúť. Koncom sedemdesiatych rokov sa Seal pozrel na chvíľu za mreže.
Krídla z dolaroviek
Vo väzení sa Seal zoznámil s človekom, ktorý mu ponúkol možnosť, ako sa po prepustení dostať späť do kokpitu a ešte si tým zarobiť balík. Začal lietať pre kolumbijský kartel Medellín, v ktorému šefoval legendárny Pablo Escobar. Podľa svojich slov absolvoval Seal pre narcos stovku letov, z Kolumbie a Panamy previezol do Spojených štátov zbrane a kokaín v hodnote až 500 miliónov dolárov.
Najprv lietal domov do Baton Rouge, neskôr na letisko v arkansaskom Mena, ktoré získalo pečať zlej známosť ako miesto, odkiaľ CIA údajne vykonáva tajné operácie spojené s pašovaním drog, a to s vedomím najvyšších miest. Seal odtiaľ pod hlavičkou svojej prepravnej spoločnosti operoval celú malú flotilu lietadiel.
Už v roku 1983 však bol chytený vo floridskom Fort Lauderdale s nákladom metachalónom, jednej z obľúbených drog kvetinových detí pochádzajúce z Indie a dodnes rozšírené najmä v Južnej Afrike. Aby sa vyhol žalári, praskol Seal niektorých zo svojich zamestnávateľov, mimo iných premiéra ostrovov Turks a Caicos, zámorského územia Veľkej Británie, a niekoľkých členov medellínského kartelu. Svedčil dokonca pred prezidentskou komisiou pre organizovaný zločin. Predovšetkým sa však ponúkol vládnej protidrogovej agentúre DEA, ktorej začal donášať v marci 1984. Do jeho lietadiel nainštalovali najmodernejšiu a najmenej nápadnú odpočúvaciu techniku a nechali ho ďalej lietať pre Escobara a jeho firmu.
Hoci Seal neskôr vylúčil, že by vedome spolupracoval s tajnou službou, bola to vraj CIA, kto riadila let do Nikarague, ktorý sa mu mal v konečnom dôsledku stať osudným. Na poľnom letisku v juhoamerickom zapadákove totiž kamery na palube lietadla pri nakladaní niekoľkých ton kontrabandu nezachytili len Escobara a ďalšie narcosa, ale údajne tiež niekoľko vojakov sandinistickej armády a pobočníka nikaragujského ministra vnútra. Táto interpretácia nahrávok bola žurnalistami neskôr spochybňovaná, Reaganova administratíva každopádne zapojenie sandinistického režimu do obchodu s drogami chcela a potrebovala vidieť.
Vo stredoamerickej krajine sa totiž v roku 1979 prevratom dostala k moci ľavicová opozícia voči skorumpovanému diktátorskému režimu rodiny Somoza, ktorý koncom dvadsiatych rokov dosadil a dlhodobo podporoval Washington. Sandinovci napáchali veľa dobra pre chudobných i vrážd na svojich odporcoch, predovšetkým ale vytrhli krajinu z orbitu Spojených štátov a obrátili ju ku Kube, poťažmo Sovietskemu zväzu.
Reaganova administratíva preto začala podporovať ich protivníkov, ultrapravicovú milíciu nazývanú Contras. Nielen Nikaragujská vláda, ale aj médiá v Spojených štátoch prichádzali stále s ďalšími správami o zločinoch proti civilistom a teroristických útokoch, ktorých sa Contras dopúšťali, takže Reagan potreboval odvrátiť pozornosť k sandinistom. Bolo naporúdzi spojiť ich s drogovými kartelmi, k čomu Seal, vedome či nie, významnou mierou prispel – v roku 1986, mesiac po jeho smrti, ukazoval Reagan na televízne kamery fotky nafotené o dva roky skôr Sealom.
Tvrdé pristátie
Onen let do Nikarague však nedopadol podľa predpokladov: náklad na Floride zadržala DEA. Kolumbijčania zbystrili a začali zo straty kontrabandu podozrievať Seala. A o pár týždňov neskôr vyšiel v denníku Washington Times článok o zapojenie sandinistickej vlády do obchodu s drogami, v ktorom bol spomenutý nielen Sealov let do Nikaraguy, ale aj jeho meno. Informácie vraj žurnalistom odovzdal niekto vyššie postavený z Bieleho domu.
Seal sa stal po vydaní článku chodiacou mŕtvolou. Medellínsky kartel na jeho hlavu vypísal pol milióna a na živo chyteného Seala milión dolárov odmeny. DEA s ním navyše rozviazala spoluprácu, takže bol čoskoro zadržaný FBI. Vzhľadom k spolupráci s úradmi vyfasoval iba polročnú podmienku, ktorá bola spojená s prospešnou prácou v domove Armády spásy na okraji Baton Rouge.
Práve pred touto budovou bol vo februári 1986 zabitý guľkou do hlavy. Podľa jedného jeho známeho, ktorý vraždu videl z kaviarne cez ulicu, Seal zaparkoval a k jeho auto prišli dvaja muži. Okamžite vedel, čo sa deje, a len pokojne položil hlavu na volant. Nato zaznel jediný výstrel.
„Myslel si, že je múdrejší ako kartel. Podcenil ich vôlu ho zabiť,“ povedal časopisu Vice bývalý agent FBI a dnes súkromné očko Del Hahn. „Bol to príjemný človek, mal zmysel pre humor. Ale často sa preceňoval. Napríklad považoval telefónne búdky za úplne bezpečné, ale my sme pomocou sledovania vytipovali jeho obľúbené a napichli ich.“
Štyria Kolumbijčania, ktorí boli do vraždy zapletení, sa úradom podarilo zadržať a traja z nich boli odsúdení za vraždu prvého stupňa na doživotie. Niektorí ľudia však stále veria, že za vraždou v skutočnosti stojí CIA. Po Sealovej smrti napísal louisianský najvyšší štátny zástupca William Guste oficiálny list do Washingtonu, v ktorom sa sťažoval na neschopnosť federálnych úradov ochrániť muža, ktorého síce nazval „odporným zločincom“, ale zároveň vyzdvihol jeho príspevok k boju proti pašovaniu drog.
Gusto dokonca rozbehol vyšetrovanie svojich podriadených pre zanedbanie povinností. Ostatne sám Seal sa bránil tomu, aby bol so svojou rodinou zaradený do programu na ochranu svedkov. „Od jedného zo Sealových bývalých pilotov sme sa dozvedeli, že chcel utiecť do Kostariky a pokračovať v pašovaní kokaínu hneď nasledujúci deň po tom, kedy bol zavraždený,“ spomínal Del Hahn.
