Od smrti slávnej predstaviteľky Maryši tento rok uplynie 35 rokov. Prvorepublikovú hviezdu Jiřinu Štěpničkovú († 73) komunisti tri roky po februárovom puči v roku 1948 pripravili o všetko. O prácu i rodinný život. Kvôli pasce, ktorú herečke nastražila ŠtB pri úteku cez hranice, dokonca skončila na deväť rokov za mrežami. Syn za ňou smel len štyrikrát ročne.
Kruté detstva Jiřího Štěpničku (72), ktorý sa musel v štyroch rokoch zaobísť bez matky, pripomína nový film Past. „Keby mi prácu Jirka neschválil, netočil by som,“ prezradil režisér Viktor Polesný (71). Dal hercovi prečítať scenár, ale bolo to nad jeho sily. Nad scénami, ktoré sa ho tak bytostne dotýkali, mu vytryskli slzy. Tá bolesť ani po rokoch nepominula. Vrátili sa mu tak smutné spomienky. „Musel som to odložiť, nemohol som čítať o tom úteku,“ priznal herec. „Ale Viktorovi verím, poznáme sa roky. Preto som mu dal súhlas,“ zveril sa Štěpnička. Dokonca požičal režisérovi aj batoh, v ktorom ho mamička na chrbte chcela preniesť cez hranicu!
Raz za kvartál
Film znova spustil smutné spomienky. „Mama bola v pardubickej väznici. Mal som povolené len štyri návštevy ročne,“ spomínal herec a netajil dojatie. „Vozila ma tam teta Marie. Vždy ma v Prahe, kde bývala, vzala aj do divadla, pretože som ináč býval u otca v Karlových Varoch,“ zaspomínal Štěpnička. „Musel som sa kvôli mame naučiť pašovať do väznia veci, ktoré zatvorení nesmeli mať. Trebárs som jej prepašoval hrebienok do vlasov, naučil som sa jej ho vtlačiť nenápadne do dlane,“ popísal herec situáciu. Mamičku pustili, až keď mal 13 rokov.
Kolegynepre ňu žiadali smrť!
Ako by nestačilo za púhy odchod z krajiny dlhé väznenie. Kolegyne z Divadla československej armády, ako sa vtedy volalo Divadlo na Vinohradoch, spísali návrh, v ktorom požadovali pre Štěpničkovú trest smrti. Podľa knižných pamätí Vlasty Chramostovej (†92) malo ísť o Jarmilu Švabíkovu (†62), Svetlu Svozilovu (†63), Soňu Neumanovu (†65) a predovšetkým zapálenú komunistku Svetlu Amortovu (†74).
Nalákali ju na role
Ten krutý príbeh dodnes vháňa slzy bezmocnosti do očí. Ako jedna z mála prvorepublikových hviezd prešla Štěpničková protektorátom bez úhony. Neušpinila so spoluprácou s Nemcami. Právom mohla po oslobodení čakať, že sa úlohy pohrnú ako veľká voda. Nestalo sa. A práve preto prehltla podlú návnadu aj s navijakom. ŠtB jej poslala list, kde ju kamarát pozýval do Rakúska a ponúkal veľké herecké príležitosti. Jiřina neodolala. Túžila po javisku i kamere. Pri pokuse o prejdenie hraníc so synom na chrbte ju zatkli. Nič už potom nebolo ako predtým. Skončila v pardubickej väznici.
Nenávisť až za hrob
Pred rokmi oslovil Jiřího Štěpničku režisér Jaroslav Dudek (†68) a ponúkol mu, aby nastúpil do vinohradského divadla. „Po pár dňoch ma vyhľadal znovu a povedal mi, že na angažmán na Vinohradoch mám zabudnúť. Že je to nenávisť až za hrob,“ vykreslil Štěpnička. Dudek za ním stál, však toľko nenávideli jeho mamičku, že bolo neprípustné, aby Jiřinin syn nastúpil na významnú scénu.
