Mnísi ničoty či prázdnoty, po japonsky Komusó sú v Japonsku dobre známi. Možno ich spoznať jednoducho. Majú na hlavách koše a hrajú na bambusové flauty. Ich umenie prežilo stáročia.
Na svoje nástroje hrajú veľmi zvláštne meditatívne melódie, ktoré predstavujú ich najdôležitejší odkaz. Mnísi Komusó vznikli v 17. storočí a získali si v Japonsku veľkú vážnosť. Vytvorili novú sektu potulných mníchov so základom v zen buddhizmu.
Ich dlhé bambusové flauty sa japonsky nazývajú šakudači. Je zaujímavé, že tieto flauty môžu používať iba muži so statusom samuraja alebo Ronin. Tým sa odlišujú od ostatných budhistických siekt, ktoré používajú skôr dlhé meditačné mantry a nie sú obmedzené len na samuraja. Aj mnísi prázdnoty sa snažia svojím hraním dostať do stavu hlbokého tranzu a meditácie, ktorý sa nazýva suizen. Na flautu sa môžu hrať iba tieto presne určené meditatívne melódie a nikdy nesmiu hrať v sprievode iných nástrojov. Poslucháči sa majú zamerať výhradne na zvuk flauty a nemá ich rušiť nič iného.
Mnísi tiež nosia masku v tvare koša nazývanú tengai. Tá jednak zabraňuje tomu, aby mnísi videli okolo seba, a potom tiež symbolizuje stratu vlastného ega a osobnosti. Maska totiž skrýva identitu hráča, a nie je tak pre okolie možné určiť, kto je hráčom na flautu. Aj toto pravidlo má korene v histórii. Mnísi sa regrutovali z radov túlavých samurajov a Roninov, čo boli samuraji, ktorí stratili svojho pána. Tí chceli začať nový život s novou identitou a nepriali si byť rozpoznaní.
Sekta si vydobyla veľkú vážnosť po celom Japonsku. Šógun Tokugawa Ijejasu im dokonca v 17. storočí udelil privilégium neobmedzeného cestovania po celej krajine. To bola veľká pocta, pretože v tých časoch bolo cestovanie medzi prefektúrami a vzdialenými časťami krajiny spoplatnené. Ako pas postačovala práve flauta šakudači.
To so sebou po čase začalo prinášať problémy. Pod maskou komusi sa pohybovali najrôznejšie existencie vrátane špiónov a zločincov. Niektoré mestá dokonca zakázala vstup všetkým, ktorí mali flautu a masku tengai. V 70. rokoch 19. storočia potom bola celá sekta Komusó postavená mimo zákon. Napriek tomu ich hudobné tradície prežili až do dnešných dní. Zachovalo sa mnoho pôvodných skladieb, ktoré dnes nehrajú mnísi, ale performeri a umelci zaoberajúci sa produkciou historických skladieb.
Komusó je pre ich trochu tajomný vzhľad a charakteristickú flautu nemožné vymazať z dejín Japonska a tak celá tradícia ďalej prežíva a stáva sa tiež vítanou turistickou atrakciou.
