Na chodník k vrcholu by sa tak nemali dostať napríklad horolezký začiatočníci či ľudia s vážnymi zdravotnými handicapy, píše server BBC. „Myslím si, že by sme nemali vydávať povolenia ľuďom, ktorí sú slepí, nemôžu chodiť alebo nemajú ruky,“ vyhlásil Góvinda Karki z ministerstva turistiky. „Nejedná sa o žiadnu diskrimináciu. Výstup na Everest nie je sranda,“ dodal.
„Všetci horolezci, ktorí sa chcú pokúsiť o pokorenie Mount Everestu, by mali mať skúsenosti zo stredne vysokých hôr,“ opísal zvažovaná obmedzenie hovorca nepálskeho ministerstva turistiky Móhan Sapkota. Podľa neho by žiadateľ o povolenie k výstupu na Everest mal mať za sebou aspoň jednu expedíciu na horu vyššiu ako 6 500 metrov.
Novými opatreniami chce vláda v Káthmandu okrem iného ukončiť hazardovanie v snahe dosiahnuť na Evereste rôznych svetových rekordov. Najmladšiemu horolezcovy, ktorý stál na najvyššom vrchole sveta, bolo 13 rokov; najstaršiemu 80 rokov. V roku 2006 sa Novozélanďan Mark Inglis, ktorý prišiel kvôli omrzlinám o obe nohy, stal prvým človekom s amputovanými dolnými končatinami, ktorý sa dostal na vrchol. O päť rokov skôr bol americký horolezec Erik Weihenmayer prvým nevidiacim, ktorý sa mohol pochváliť rovnakým výkonom.
Nepálska vláda na povoleniach k výstupu na Everest zarába ročne milióny dolárov, po sérii nešťastí v posledných niekoľkých rokoch ale čelí kritike za zlú organizáciu výstupov. V roku 2014 si jedno z nešťastia na Everestu vyžiadalo životy 16 šerpov. Tento rok bola predčasne ukončená jarné lezecká sezóna, keď mohutné zemetrasenie strhlo lavínu, ktorá zabila 18 horolezcov.
