Nepríjemný kamarát
Bola 11. júla 2017 a hodiny ukazovali 4.30. Na rohu rue des Rigoles v Paríži zastavilo auto a vystúpili z neho dvaja policajti. Ich pozornosť upútal veľký mladý černoch s ruksakom, ktorý pred sebou tlačil modrý kočík plný vriec na odpadky.
„Kam idete s tým kočíkom?“ spýtal sa jeden z policajtov. „A čo to veziete?“
„Ovcu,“ odpovedal neznámy.
„Vaše doklady, prosím…“
„Kam idete s tým kočíkom?“ spýtal sa jeden z policajtov. „A čo to veziete?“
„Ovcu,“ odpovedal neznámy.
„Vaše doklady, prosím…“
Strážnici ho chytili a spútali
Černoch sa zvrtol a rozbehol sa dole ulicou. Policajti ho po niekoľkých sto metroch chytili, spútali a odviedli k autu. Tam mu prehľadali ruksak, v ktorom našli hotové chemické laboratórium: pár rukavíc, niekoľko fľašiek čpavku, fľašu kyseliny chlorovodíkovej, fľašu lúhu sodného a bandasku s benzínom! Strážnici otvorili aj vrecia na odpadky, z ktorých sa vyvalil nepríjemný zápach. Vo vreciach bola totiž na kusy rozrezaná mŕtvola muža!
Černoch na policajnej stanici prehovoril. Volal sa Mamadou Gassana, mal 29 rokov a pochádzal z Mali. Mŕtvy muž bol istý Alain G., 53-ročný vysokopostavený bankový úradník.
Aký osud zviedol týchto dvoch celkom odlišných ľudí dohromady? Prečo sa ich známosť skončila takto krvavo?
Treba sa vrátiť o niekoľko rokov dozadu… 12. decembra 2012 sa mladý černoch oženil s Petulou z Antíl a nasťahovali sa do moderného štvorizbového bytu. Petula pred niekoľkými rokmi pracovala ako au pair u Alaina, ktorý bol vtedy zamestnaný v Nemecku a neskôr sa i s rodinou presťahoval do Luxembourgu. Alainovi sa neskôr podarilo získať miesto v Paríži, kde cez týždeň býval v hoteli a na víkend chodieval domov. V Paríži sa však aj napriek práci nudil a vtedy si spomenul na Petulu…
Vraždiace dievčatá
Alain obnovil styky s mladou ženou, ktorá ho zoznámila so svojím manželom. Je to čudné, ale obaja muži sa rýchlo spriatelili. Trojica sa často stretávala a Alain u nich niekedy pár dní býval.
Bankár akoby nadobudol druhú mladosť. Zvykol si chodiť do neďalekej kaviarne, kde sa vychvaľoval úspechmi u žien. Nepriznal sa však, že ide o mladé černošky, s ktorými ho zoznamoval Mamadou a stretával sa s nimi v jeho byte, keď Petula bola v práci.
Posledné takéto stretnutie sa odohralo 8. júla. Vtedy prišli do Mamadouovho bytu dve ani nie dvadsaťročné černošky a Alain si ich hneď odviedol do izby. O hodinu a pol Mamadou priložil ucho k dverám a počul tlmené stonanie. Dievčatá vyšli z izby až o ďalšiu hodinu a odišli z bytu.
Mamadou počkal ešte desať minút a potom zaklopal na dvere. Nič. Vošiel dnu a našiel Alaina zaliateho krvou stáť v izbe. O chvíľu sa však zrútil mŕtvy na dlážku.
Mamadou podľahol panike
Najprv chcel privolať pomoc, potom však dostal strach, že by mohol mať problémy. Bál sa aj reakcie svojej manželky, ktorej by musel všeličo vysvetľovať. Pre istotu jej zavolal, aby nechodila do izby, pretože v nej uložil jedovaté látky, ktoré bolo treba poslať do Mali. I tak sa ešte poistil a izbu zamkol.
Keď prišla Petula večer z práce, potrebovala si zobrať z izby niekoľko vecí, pretože Alainova manželka ju pozvala na návštevu Luxembourgu. Mamadou sa postavil pred dvere a povedal, že jej ich prinesie. V izbe otvoril okno a nastriekal do nej deodorant. Po večeri si išli s Petulou ľahnúť. Na druhý deň Petula odcestovala. Krátko nato zatelefonovala Alainova žena, ktorú znepokojovalo, že jej manžel sa večer nevrátil do hotela a ani jeho kolegovia netušili, kde je.
Mamadou predstieral, že nevie o ničom. V noci však nemohol spať. Keby teraz prišiel na políciu, upodozrievali by ho z vraždy. Keby Alainova manželka prišla do Paríža, určite by navštívila aj jeho…
Mamadou sa rozhodol, že mŕtvolu rozreže. Kúpil si rukavice, pílu na kov, niekoľko fliaš s kyselinou a bandasku, ktorú naplnil benzínom. Potom čakal na noc.
O jednej ráno chcel spáliť v kúpeľni oblečenie mŕtveho muža. Hustý dym však upútal pozornosť jedného suseda, ktorý privolal požiarnikov. Mamadou im chladnokrvne vysvetlil, že sa mu v kuchyni náhodou zapálila utierka.
Rozrezaná mŕtvola
Mamadou pokojne sledoval požiarnikov, ako mu prezerajú byt, no do zamknutej izby nevošli. Keď o 20 minút odišli, Mamadou uchopil pílu a metodicky začal rozrezávať mŕtvolu ležiacu na dlážke. Kusy tela potom dal do vriec na odpadky. Do ruksaku si vložil fľaše s kyselinou a bandasku s benzínom, pretože chcel spáliť zvyšné Alainove oblečenie. Vrecia naložil do kočíka a vydal sa do noci…
Kde sa zbaví hrozného nákladu? Ešte nevedel. Na rozmýšľanie mu však nezostal čas, pretože kúsok od domu ho zastavili policajti.
Toto je príbeh, ktorý porozprával Mamadou Gassama.
Vyšetrovatelia mu však neverili. Pitva neodhalila stopy po úderoch a nasledoval toxikologický rozbor. Polícia chcela vedieť, či Alain nebol otrávený, alebo či nepoužil povzbudzujúce lieky, ktoré mohli spôsobiť zástavu srdca. Dve mladé černošky sa nepodarilo nájsť.
Mamadou urobil veľkú hlúposť: na Alainovu kartu vybral postupne 15 000 Eur. To však nedokazuje, že vraždil. Možno len nedokázal odolať pokušeniu. Teraz mu hrozí doživotné väzenie, čomu sa mohol vyhnúť, keby hneď po kamarátovej smrti privolal políciu.