Príslovie „láska až za hrob“ dostáva v prípade vietnamského muža úplne iný rozmer. Ten totiž k nechuti svojho okolia a rodiny skutočne žije po boku svojej mŕtvej manželky.
Le Van sa so svojou manželkou oženil v roku 1975. Predtým sa dvojica poznala len krátko; jednalo sa predovšetkým o sobáš, ktorý dohovorili rodičia oboch mladých ľudí. Iskra medzi manželmi ale nakoniec preskočila a dala vzniknúť pevnému a láskyplnému vzťahu, z ktorého vzišlo sedem detí. Rodinná idyla skončila v roku 2003, kedy žena zomrela. Pre Lea Vana vtedy nastali krušné časy.
Celé dni a noci trávil na cintoríne vedľa hrobu svojej manželky. V hline si chcel dokonca vybudovať tunel, aby tak mohol spať priamo vedľa nej. Situácia bola po niekoľkých mesiacoch tak neúnosná, že museli zasiahnuť deti, ktoré truchlícího muža násilím odviedli domov a zakázali mu na cintorín ďalej chodiť. Le Van si aj napriek tomu našiel spôsob, ako byť k svojej zosnulej žene blízko, len nebol úplne legálne – jedného dňa sa vkradol na cintorín a jej kosti ukradol.
Zakázaná láska medzi mladým esesákom a slovenskou Židovkou v Osvienčime
Doma si ich potom uložil do podomácky vyrobenej figúry, ktorú namaľoval a obliekol do ženinho oblečenia. Teraz vedľa nej každý deň spáva a „stará“ sa o ňu.
„Keď bola moja žena ešte nažive, nikdy nenosila pekné šaty, takže teraz jej to musím všetko vynahradiť. Oblečenie jej mením dvakrát denne. Ľudia si myslia, že som blázon, pretože sa starám o mŕtvolu, ale ja verím tomu, že je tu so mnou. Vedľa jej mŕtveho tela budem spať až do doby, kým sám nezomriem,“ hovorí muž. Sám je posledné dva roky pripútaný k vozíčku, ale to mu nebráni v tom, aby ju každý deň nalíčil a prezliekol.
Miestne autority sa už niekoľkokrát pokúsili zasiahnuť, však tiež bez úspechu. „Van bol požiadaný, aby svoju manželku znovu pochoval, s čím súhlasil. Za nejaký čas si ale ľudia znovu sťažovali, že Van má ostatky stále doma. Podnikli sme, čo sa dalo, ale stále sa nám tento incident nedarí vyriešiť,“ povedal už skôr Tran Trong Sanh z mestskej rady v Ha Lam.
