Nezamestnanosť je najväčšia od roku 2006, kedy grécky štatistický úrad začal tento údaj zverejňovať. V porovnaní s priemerom v eurozóne je nezamestnanosť v Grécku dvojnásobná. V júli miera nezamestnanosti v eurozóne predstavovala 12,1 percenta.
Bez práce je teraz 1,4 milióna ľudí. Vlani v júni miera nezamestnanosti predstavovala 24,6 percenta. Od roku 2008, teda od doby pred vypuknutím finančnej krízy a prepadom Grécka do recesie, sa miera nezamestnanosti viac ako strojnásobila. V júni 2008 predstavovala 7,3 percenta.
Vysoká naďalej zostáva nezamestnanosť medzi mladými vo veku 15 až 24 rokov. Tu miera nezamestnanosti v júni predstavovala 58,8 percenta. Do tejto skupiny nie sú zahrnutí študenti a mladí vykonávajúci vojenskú službu. Podobne vysoká nezamestnanosť je tiež v Španielsku, kde nemá prácu nadpolovičná väčšina mladých.
Vláda dúfa, že v lete sa situácia čiastočne zlepšila vďaka turistike. Cestovný ruch má na celkovom hrubom domácom produkte krajiny pätinový podiel a jedno z piatich pracovných miest je v cestovnom ruchu. Vláda očakáva, že za celý tento rok sa príjmy z turistiky zvýšia o desať percent na 11 miliárd eur a do krajiny príde rekordných 17 miliónov turistov.
Nepriaznivý vývoj na trhu práce odráža dlhú hospodársku recesiu , ktorá je dôsledkom dlhotrvajúcej dlhovej krízy, a ku ktorej prispievajú úsporné opatrenia vlády. Grécko sa nachádza v hospodárskej recesii už šiestym rokom.
Grécky denník Naftemboriki dnes uviedol, že grécke ministerstvo financií počíta v tomto roku s poklesom ekonomiky o 3,8 percenta. Zahraniční veritelia pritom čakajú prepad až o 4,2 percenta. Lepšie ako veritelia vidí podľa denníka vláda aj budúci rok, podrobnejšie čísla ani zdroj svojich informácií však list neuviedol. Podľa súčasných odhadov má grécka ekonomika budúci rok stúpnuť o 0,6 percenta.
Atény podľa denníka chcú predstaviť nový odhad veriteľom na ich budúcu inšpekciu v gréckej metropole, ktorá začne 22. septembra, napísala agentúra Reuters.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať o pomoc Európsku úniu a Medzinárodný menový fond ( MMF ). Celkovo získalo dva úvery v celkovom objeme 240 miliárd eur. Grécky minister financií Jannis Sturnaras navyše nedávno pripustil, že Grécko by mohlo potrebovať dodatočnú pomoc v objeme až desiatich miliárd eur.
