Nórsko nedávno oznámilo, že chce znovu prešetriť prípad mŕtvej ženy nájdenú v lese blízko Bergene v roku 1970. Šanca na zistenie jej identity sú teraz oveľa vyššie vďaka pokroku vo forenzných vedách. Polícia dúfa, že nájde aj odpoveď na otázku, či táto žena spáchala samovraždu, alebo či bola obeťou vraždy.
Silne popálené telo mŕtvej ženy objavili 29. novembra roku 1970 turisti pri rannej prechádzke v údolí Isdalen blízko mesta Bergenu. Tomuto miestu sa hovorí „Údolie smrti“, lebo už od stredoveku ju vyhľadávajú samovrahovia.
Všetky štítky a značky, ktoré by umožnili neznámu ženu identifikovať, boli z jej oblečenia odstránené. Pitva preukázala, že žena zomrela súčasne na predávkovanie liekmi aj na otravu oxidom uhoľnatým, unikajúcim z horiacich plameňov.
Odtlačky prstov neskôr vyšetrovateľov priviedli k dvom kufrom na stanici v Bergene, ktoré obsahovali rôzne prevleky, parochne a okuliare a tiež denník popísaný šiframi. Zistilo sa, že žena vo veľkej miere cestovala po Európe, a to všetko viedlo k podozreniu, že bola špiónka, ktorej sa niekto potreboval zbaviť.
Avšak identitu ženy ani to, akým spôsobom vlastne zomrela, sa nepodarilo nikdy odhaliť. Našli sa síce svedkovia, ktorí ženu stretli a všimli si, že jej angličtina je slabá a že tiež hovorí flámsky a nemecky. Tí, ktorí s ňou prišli do kontaktu v Bergene, spomínali, že vyzerala kultivovane a inteligentne, „inak ako ženy v časopisoch a vo filmoch, ako druh ženy, ktorá sa len tak nevidí“. K ubytovaniu v hoteloch po rôznych európskych mestách používala celkom osem rôznych identít, ktoré sa všetky ukázali ako falošné.
„Otázkou je, čo na týchto miestach robila? Prečo tam išla? A prečo chcela tajiť svoju identitu a s pomocou šifier aj cestovnú trasu?“ Poukazuje Carl Halvor Aas, policajný právnik, ktorý sa na vyšetrovanie smrti ženy v roku 1970 podieľal. „Je to všetko veľké tajomstvo,“ priznal.
Pretože identita mŕtveho zistená nebola, začalo sa jej prezývať „žena z Isdalu“. Pochovaná bola na katolíckom cintoríne v Bergene v marci 1971. Teraz, 46 rokov po ukončení vyšetrovania, sa nórska polícia rozhodla jej prípad znovu otvoriť. Spolupracuje na ňom s Nórskou národnou televízne stanicou NRK. Investigatívny novinári vypátrali, že vo forenznom archíve Haukelandovej univerzitnej nemocnici dodnes prechovávajú čeľusť „ženy z Isdalu“ a vzorky tkanív z jej pľúc, srdca, nadobličiek a vaječníkov. To otvára možnosť moderným vedeckým metódam získať viac dát na určenie totožnosti mŕtvej.
Už skoršia analýza čeľuste prezradila, že žena nepochádzala z Nórska. Na základe izotopovej analýzy zubov sa teraz vedci domnievajú, že žena prišla z východnej alebo strednej Európy. Niekedy na prahu adolescencie sa sťahovala ďalej na západ, až k hraniciam Nemecka a Francúzska. Oblasť, z ktorej pochádzala, sa tak významne zúžila. Porovnaním DNA testov s medzinárodnými DNA databázami by bolo možné nájsť jej blízkych príbuzných, a tým zistiť skutočnú ženinu identitu. To ale podľa vyšetrovateľov ešte nejakú dobu potrvá, ale šanca prípad vyriešiť sú vyššie ako pred 46 rokmi. Nórsko už prostredníctvom Interpolu požiadalo o spoluprácu svojich európskych kolegov. Výsledky vyšetrovania budú zverejnené v dokumentárnej relácii televízie NRK.
