V roku 2003 bola v jednom zapadnutom čilskom mestečku v púšti Atacama nájdená miniatúrne mumifikovaná kostra podivného vzhľadu. Bola len 16 centimetrov dlhá, mala dlhú a hranatú lebku, zošikmené očné jamky a desať rebier namiesto obvyklých dvanástich.
Mnohí preto špekulovali o jej mimozemskom pôvode. Záhadu však nedávno vyriešili vedci zo Stanfordovej univerzity v Kalifornii, ktorí odobrali vzorku DNA z kostnej drene a zistili, že sa jedná o kostru človeka. Za jej neobvyklý vzhľad mohla viacpočetná genetická mutácia.
Ata, ako sa kostre prezýva, trpela poruchami spojenými s nanizmom, skoliózou a mnohých abnormalitami svalov a kostí. Išlo o dievča, ktoré zomrelo krátko po pôrode alebo ju matka potratila.
Vedcov toto zistenie prekvapilo. Kostra totiž bola menšia než ľudské novorodeniatko a pritom mala ďaleko vyvinutejšiu kostru, zodpovedajúca dieťaťu vo veku šiestich až ôsmich rokov. Ako sa ale ukázalo, tento stav kostí bol nie odrazom skutočného veku, ale poruchou spôsobujúcu predčasné starnutie.
Výskum tiež preukázal, že dieťa zomrelo asi pred štyridsiatimi rokmi. Pochádzalo z oblasti Ánd obývané čilskými indiánmi zvanými Čiloti.
Ako sa mohlo dieťa s tak početnými genetickými vadami narodiť, zostáva stále záhadou. Vedci to zatiaľ dávajú do súvislostí s kontamináciou z neďalekej ťažobnej bane. Múmia bola totiž nájdená v La Noria, teda v jednom z mnohých opustených banských miest v púšti Atacama, kde sa predtým ťažil dusičnan sodný. Toxické prostredie tak mohlo neblaho pôsobiť na vývoj plodu a viesť k poškodeniu jeho DNA.
