Môže sa stať, že sa mu výročné ceny vyhnú oblúkom sa snobskú výhovorkou, že je to predsa „len“ rozprávka. Ale to sa dá povedať aj o Pánovi prsteňov: Návratu kráľa; Mlčanie jahniat zase bolo „len“ thriller, Chicago „len“ muzikál – a ako im Oscar pristal.
Navyše možno dúfať, že snímka Jiřího Stracha zlomí dvojakú divácku nedôveru: voči upachtenej domáce tvorbe, ktorá tento rok siaha početne k šesťdesiatke, ale kvalitou skôr k suterénu, a voči prekliatym „dvojkám“. Pretože pokračovanie Anjela Pána dopadlo o desať percent lepšie ako prvý, pôvodne televízny film z roku 2005. Dostalo priestor k rýdzo filmárskemu nadýchnutiu a navyše zjednocuje dianie na nebesiach a na zemi prvkom, ktorý sa minule vyskytoval len „hore“, totiž humorom.
Úvodný návrat do neba dýchne milo domácku dôvernosť a zahltí, ba až prehltí žartovnými narážkami od rannej opice k previerkovej komisii pri bránach očistca. Nebeská premávka bol jednoducho nápad, ktorý sa dá rozvíjať donekonečna vrátane hravých prvkov Herodesa či Kladiva na čarodejnice. Odkazov pre dospelých vôbec pribudlo, bez toho, aby deti rušilo v ich vnímaní príbehu, a to je dobre.
Hlavne sa však vtip preniesol aj medzi smrteľníkov vďaka geniálnému prostému nápadu scenáristu Marka Epsteina, ktorý iskrivý tandem anjela Ivana Trojana a čerta Jiřího Dvořáka poslal „dole“ v jediný deň, kedy tu pôsobí samozrejme: na Mikuláša. Čo zariadi jednak zábavné skeče, keď profesionáli vydesia aj najväčších nezbedníkov – „marš študovať Písmo!“ – Jednak až náladu tajomnej noci v tmavých historických uličkách. A nielen v nich, obrazovú nádielku snehobielej poézie pre veľké plátno si kameraman Martin Šec vyložene vychutnáva, o trikoch s rozostúpenými vodami nehovoriac.
Hlavne sa však vtip preniesol aj medzi smrteľníkov vďaka geniálnému prostému nápadu scenáristu Marka Epsteina, ktorý iskrivý tandem anjela Ivana Trojana a čerta Jiřího Dvořáka poslal „dole“ v jediný deň, kedy tu pôsobí samozrejme: na Mikuláša. Čo zariadi jednak zábavné skeče, keď profesionáli vydesia aj najväčších nezbedníkov – „marš študovať Písmo!“ – Jednak až náladu tajomnej noci v tmavých historických uličkách. A nielen v nich, obrazovú nádielku snehobielej poézie pre veľké plátno si kameraman Martin Šec vyložene vychutnáva, o trikoch s rozostúpenými vodami nehovoriac.
„Povinný“ sociálny ráz príbehu o chudobnej kráske a zlom boháčovi (Bolek Polívka snáď nikdy nebol tak krásne chlipný) je síce obohraný a vo finále ledabolý, zato v drsnej úlohe hrdinkinej dcérky dáva osobitá Anna Ctvrtnickova na frak obvyklým sladkým dievčatkám pre prvoplánové dojímanie. Aj v malých úlohách sála z hereckých veličín od Viktora Preissa po Mariána Labudu potešenie a vrchol tvorí milostný súboj nadprirodzených bytostí; Trojan ako nositeľ nešťastnej lásky vedomý si svojich limitov ide nad rámec rozprávky.
