Vojaci by mali pôsobiť v Bagdade a v kurdskej metropole Irbílu na severovýchode krajiny. V súčasnej dobe v Iraku pôsobí asi 1 400 amerických vojenských poradcov. Prezident vraj požiada Kongres o schválenie 1,6 miliardy dolárov na finančné pokrytie tejto akcie. Celkom vraj chce na boj s islamskou republikou 5,6 miliardy dolárov.
Spojené štáty sa do priameho boja s islamskou republikou doteraz zapájajú výhradne prostredníctvom leteckých úderov. Sprvu irackej armáde a kurdským milíciám pomáhalo americké letectvo najmä na severe krajiny, napríklad počas bojov o Mosulsku priehradu. Neskôr boj rozšírili aj nad sýrsky Koban.
Americké lietadlá potom na sklonku októbra zhodila kurdským bojovníkom v Sýrii zásielku zbraní, munície a zdravotníckych potrieb. Na operácii sa podieľali tri americkej lietadlá, ktoré zhodili celkom 27 balíkov. Agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaných amerických činiteľov napísala, že zbrojná dodávka sa týkala „ručných zbraní“.
Samotný Obama niekoľkokrát zdôraznil, že sa Američania žiadnych priamych bojov na zemi nezúčastní. „Do ďalšej pozemnej vojny v Iraku sa zatiahnuť nenecháme,“ vyhlásil napríklad s narážkou na dlhé boje v rokoch 2003 až 2011. Spojené štáty vtedy zvrhli diktátorský režim prezidenta Saddáma Husajna, čo však v Iraku rozpútalo občiansku vojnu.
