Chorvátski nacionalisti nedávno šokovali Európu. Na futbalový trávnik pri kvalifikačnom zápase o postup na Euro namaľovali hákový kríž. Hooligans opäť vzývajú balkánske démonmi vojen z deväťdesiatych rokov?
„Je to sabotáž a závažný zločin. Očakávame, že polícia páchateľa vypátra,“ povedal hovorca chorvátskeho zväzu Tomislav Pacák. „Je to hanba nielen pre zväz, ale pre celé Chorvátsko. Ospravedlňujeme sa za nacistický symbol všetkým fanúšikom, ktorí zápas sledovali v televízii, obom tímom a našim hosťom z Talianska,“ dodal. Za vylúčenie Chorvátska z Majstrovstiev Európy v roku 2016 prihováral u futbalovej federácie aj chorvátsky premiér.
Hanba so svastikou otvára staré rany balkánskeho futbalové výtržníctva. Výbušná zmes nacionalizmu, mafiánstva, neonacizmu bola namiešaná tesne po páde komunizmu. Rozpútanie prvej vojny na Balkáne predznamenali krvavé strety medzi fanúšikmi Crvenej Zvezdy Belgrade a Dinama Záhreb.
Od smrti juhoslovanského prezidenta Tita bola rivalita medzi týmito tímami iba nekončiace orgie násilností. Ideál propagovaný Slobodanom Miloševičom, že Veľké Srbsko je všade tam, kde žijú nejakí Srbi, ožil. Rast nacionalistických nálad v Chorvátsku bol zasa spojený s bývalým generálom juhoslovanskej armády Franjo Tudjmanom, ktorý bol v minulosti tiež vedúci belehradského klubu Partizan. Tento politik, oddaný chorvátskemu nacionalizmu, si všimol klubu Dinamo Zagreb a možnosti jeho využitia pre upevnenie svojich pozícií a rozdúchanie nenávisti voči Srbom.
Historické pápas medzi Dinamom a Crvenú Zvezda sa konalo 13. mája 1990 v Chorvátsku, a to len niekoľko dní pred voľbami a referendom o jeho nezávislosti. Roztržky medzi fanúšikmi začali ešte pred začiatkom stretnutia v uliciach chorvátskej metropoly, kde sa niekoľko z nich dobodali nožmi. K hlavnému stretu došlo až na štadióne Maksimir.
Krátko po otváracom hvizde vyprovokovali priaznivci Dinama Záhreb hádzaním kameňov na sympatizantmi belehradského klubu. Ako škrtnutím zápalky zareagovali Srbi a za pokrikov Zabijeme Tudjman, tu je Srbsko, Ustašovci… zaútočili vyrvanými sedačkami a nožmi na sektor Chorvátov. Nastala krvavá rež. Milície nasadili slzný plyn a pokúsili sa záhrebských fanúšikov rozptýliť, však to sa im kvôli početnej prevahe Bad Blue Boys nepodarilo. Nasadených bolo len niekoľko stoviek policajtov, ale futbalových výtržníkov bolo na štadióne niekoľko tisíc. V tej chvíli fanúšikovia vtrhli na samotné ihrisko, kde si vybavovali účty medzi sebou. Do bitiek sa zapojili aj futbalisti.
Chorvátska futbalová hviezda Zvonimir Boban, ktorý neskôr hral za slávny AC Milan, napadol policajta, ktorý sa pokúšal zastaviť fanúšikov Dinama. Existujú názory, ktoré sa môžu zdať prehnané, že práve tento incident vyvolal občiansku vojnu.
Skóre bolo strašné: 193 ranených, ale našťastie žiadny mŕtvy. Aj keď skutočná vojna začala oficiálne len niekoľko mesiacov po tom, bol jeden nedohratý zápas považovaný za začiatok rozpadu Juhoslávie. Vodca hooligans belehradského klubu Željko Ražnatović čiže Arkan potom na pokyn srbského prezidenta Slobodana Miloševiča z tvrdého jadra fanúšikov Crvenej Zvezdy vytvoril paramilitárne jednotky, ktoré majú na svedomí etnické čistky v Chorvátsku a Bosne, ako napríklad masaker v bosnianskej Srebrenici. Chorváti si zase po vojne postavili v blízkosti štadióna pamätník, na ktorom je napísané: „Klubovým fanúšikom, ktorí začali vojnu so Srbskom v tejto aréne“.
Ani dvadsať rokov po rozpade Juhoslávie srbská aj chorvátska ultrapravica neprestala medzi frustrovaných mladíkov rozdúchavať nenávisť a vyvolávať démonov balkánskych vojen z deväťdesiatych rokov.
