Čnejú nad morskou hladinou ako svedkovia starého vojnového strachu, ktorý ich krajiny pred sedemdesiatimi rokmi zažívali. Ako hradba proti nepriateľovi. Dnes však sú britské námorné pevnosti opustené, hrdzavejú a pomaly podliehajú prírodným živlom.

Za druhej svetovej vojny strážili Veľkú Britániu ako pred nacistickými flotilami, tak pred nemeckými vzdušnými útokmi.

Dostali pomenovanie po svojom architektovi Guyovi Maunsellovi. Boli postavené počas vojny, v roku 1943.

Každú tvorilo sedem oceľových veží, navzájom prepojených železnými mostíky.

Medzi ich vybavenie patrili napríklad protilietadlové delá Bofor.

Tri takéto pevnosti boli pri ústí rieky Temži, ďalšie tri pri ústí rieky Mercey.

Tie temžské zničili 22 nepriateľských lietadiel a okolo 30 riadených striel.

Po druhej svetovej vojne však začali chátrať, pevnosť Nore Front sa v roku 1959 dokonca strhli, pretože ohrozovala lode. Pevnosť Shivering Sand prišla o jednu zo svojich veží po tom, čo do nej narazilo plavidlo.
V polovici šesťdesiatych rokov boli vyradené z prevádzky, sporadicky fungujú ako sídla pirátskych rozhlasových staníc.

V roku 2015 sa ich vydala zdokumentovať poľská fotografka Marzena Grabczynska Lorenc. „K miestam, kde ide tajomno a história ruka v ruke, ma to vždy ťahalo,“ hovorila. Masívne bunkre, ktoré sa týčia na dlhých nohách uprostred oceánu ako votrelci zo sci-fi, sú tak pôsobivé, že si zaslúžia záchranu, zdôrazňuje.

Pritom ďalej chátrajú. Čas od času sa však objaví projekt na ich renováciu. Zatiaľ posledný ich chce transformovať v luxusné hotely.

Jeho autorom je sedemdesiatdva ročný podnikateľ David Marriot Cooper. So žiadosťou o pomoc sa na neho obrátila mimovládna organizácie Project Redsand, ktorá objekty spravuje.

Jeho nápadom je zriadiť luxusné ubytovacie zariadenia o 44 izbách, patrilo by k nemu múzeum Guya Maunsell a samozrejme terasy na slnenie, reštaurácia a klubové priestory.

SÚVISIACE ČLÁNKYVIAC OD AUTORA