OBRAZOM: Monštrá môžu byť krásne a patriť medzi nás

Vyzerajú ako smrtky, pripomínajú oživené nočné mory, naháňajú hrôzu. Strachuplné figuríny mexický fotograf napriek tomu umiestňuje do bežných životných situácií. Sledujú rodinnú večeru, mužov pri práci, škerí sa na dievčatko s narodeninovou tortou. Netvory patrí do našich životov, hovorí Diego Moreno.

Nie je to len jeho umelecká svojvôľa. Panzudos Mercedarios sú súčasťou mexickej katolíckej tradície. Každoročne 22. septembra sa ľudia prezliekajú do groteskných a strachuplných kostýmov a masiek. Sú symboly hriechu, čím väčšie brucha a desivejšie tváre, tým väčšie previnenie. Skrze rituál sa majú očistiť.
Morenovi sa bizarný folklór vpísal do duše, lenže jeho vzťah k desivým figurínam má osobnejšiu rovinu. Jeho prateta totiž trpela sklerodermiou, chorobou, pri ktorej tvrdne koža i tkanivo. Príbuzní mali za to, že žena tak spláca minulé hriechy rodiny, a dotyčná tak čelila rodinným odstrkom a hrubému zaobchádzaniu.

Diego Moreno však ako dieťa s pratetou nadviazal blízky vzťah, nezavrhol ju. Keď zomrela, spomínal na ňu v dobrom. A keď ho potom matka vzala na septembrový festival plný desivých masiek, nebál sa ich, pripomínali mu pratetu.
Istým spôsobom sa potom od rodiny odcudzil aj on sám, stal sa čiernou ovcou. Preto sa jeho vzťah k maskám pripomínajúcim previnenie podčiarkol. „Pripomínali mi ako pratetu, tak mňa samotného,“ hovorí.
Dnes groteskné figuríny chápe ako obyvateľov vlastného podvedomia. „Samozrejme, nie sú to skutoční ľudia, ale predstavujú rámec pre pochopenie ľudských podmienok,“ hovorí.
„Pripadajú mi roztomilé a hlboko sa s nimi identifikujem. Idea netvory by nemala naháňať strach, mala by byť krásna. V skutočnosti by bol náš svet o trochu magickejší, keby medzi nami oné postavy žili,“ je si istý.