V dňoch 20. novembra 1945 až 1. októbra 1946 sa v Norimbergu konal ostro sledovaný súdny proces. Pred Medzinárodným vojenským tribunálom stálo dvadsaťštyri najvýznamnejších predstaviteľov nacistického Nemecka. Obžalovaní boli okrem iného podrobení sérii testov, ktoré mali analyzovať ich osobnosť a určiť výšku inteligencie.
Nacisti na lavičke obžalovaných podstúpili Rorschachov test osobnosti, test na odhalenie dominantných pudov, emócií, komplexov a konfliktov osobnosti a nakoniec nemeckú verziu Wechslerovho testu inteligencie pre dospelých. Možno neprekvapí, že drvivá väčšina nacistov sa mohla pochváliť iba ľahko nadpriemernpo inteligenciou. Len pätica z nich dosahovala IQ nad 130, čím sa zaradila medzi necelé 3% populácie.
Franz von Papen – IQ 134 
Kresťansky orientovaný politik spojený so stranou Zentrum, ktorý bol krátko nemeckým kancelárom. V rokoch 1933 až 1934 pôsobil pod Hitlerom ako vicekancelár. V týchto rokoch údajne usiloval o znemožnenie Hitlera a odstránenie jeho vplyvu. Jeho plány sa však nevydarili a on bol z vysokej funkcie zosadený. Neskôr sa stal nemeckým veľvyslancom v Rakúsku a za vojny viedol diplomatickú misiu Nemecka v Turecku. Okrem iného tu pomáhal židovským utečencom.
„Sprvu som si myslel, že Hitler chce pre Nemecko to najlepšie. Stala sa z neho ale úplne absurdná sila zla. Toľkokrát som sa ho pokúšal presvedčiť, že sa mýli so svojou protižidovskou politikou. Zo začiatku sa zdalo, že ma počúva, ale neskôr som na neho už nemal žiadny vplyv,“ hovoril Papen počas Norimberského procesu.
Všeobecný súd ho odsúdil na osem rokov ťažkej práce, ale po dvoch rokoch ho zbavil viny. V 50. rokoch sa pokúšal vrátiť na politickú scénu, ale neúspešne. Zomrel 2. mája 1969 vo veku 89 rokov.
Karl Dönitz – IQ 138
Vrchný veliteľ a hlavný stratég nemeckého ponorkového loďstva. Po Hitlerovej samovražde krátko plnil aj funkciu posledného ríšskeho prezidenta. Hoci bol opísaný ako antisemita, vzdal sa akéhokoľvek podielu na vyvražďovaní Židov. Ako oznámil počas Norimberského procesu, o systematickom likvidovaní údajne nevedel: „Nemal som ani tušenie, čo sa robilo so Židmi. Hitler hovoril, že každý človek sa má starať o svoje vlastné veci, a tou mojou boli ponorky a námorníctvo. Sú to politici, ktorí priviedli nacistov k moci a začali vojnu. to oni spôsobili príšerné zločiny, a my tu teraz s nimi musíme sedieť na lavici obžalovaných a zdieľať ich vinu!“
Za vojnové zločiny a zločiny proti mieru bol Dönitz odsúdený na desať rokov. Po odsedení trestu sa stiahol do ústrania a napísal dva memoáre, kde sa okrem iného znovu vzdával zodpovednosti na zločinoch. Zomrel v decembri 1980 na infarkt.
Hermann Göring – IQ 138
Vrchný veliteľ Luftwaffe, zakladateľ gestapa, minister letectva a tiež zástupca Hitlera – to všetko a ešte ďalšie boli pozície, ktorými si svoj životopis ovenčil Hermann Göring. Úspešnému stúpaniu po kariérnom rebríčku bezpochyby napomohla aj vysoká hodnota jeho inteligenčného kvocientu, ktorú dopĺňala jeho charizma. Aj počas Norimberského procesu bol plný rečou, ktorými chcel tribunál presvedčiť o svojej nevinne: „Celá tá myšlienka konšpirácie je na hlavu. Dostávali sme od hlavy štátu príkazy, ktoré sme museli plniť. Neboli sme banda kriminálnikov, ktorí sa uprostred nocí schádzali v lesoch a plánovali masové vraždenie. Existovali len štyria skutoční konšpirátori a tí sú už po smrti: Vodca, Himmler, Bormann a Goebbels. Tento politický súd vedú víťazovia, čo by si Nemci mali uvedomiť…“
Ako vyplýva z výpovede psychológa Gustava Gilberta, ktorý s obžalovanými viedol hovory, Göring ale moc dobre tušil, že ho čaká koniec: „V cele sa potil. Jeho sebavedomie kleslo a bol zakríknutý. Vôbec sa mu nepáčilo, akým smerom sa proces vyvíjal. Pripadalo mu, že nad tým nemá žiadnu kontrolu a nemôže sa nijako brániť. Tvrdil, že on sám nikdy nebol antisemita a nikdy neveril tým zverstvám. Niekoľko Židov mu vraj dokonca ponúklo, že bude za neho svedčiť.“
Deň pred plánovanou popravou spáchal samovraždu.
Arthur Seyss-Inquart – IQ 141
Rakúsky právnik a politik. Jeho úlohou bolo povolať vojsko Tretej ríše na pomoc a pripojiť Rakúsko k Nemecku. Neskôr bol menovaný napríklad ríšskym komisárom pre obsadené Holandsko. Za jeho vedenia prebiehali deportácie židovských obyvateľov do koncentračných táborov.
„Moje posledné slová sú princíp, podľa ktorého som sa vždy riadil a ktorého sa budem držať až do svojho posledného dychu: ‘Verím v Nemecko,'“ vyhlásil počas Norimberského procesu. Ani vynesenie rozsudku smrti s jeho pokojom nezakývalo a spôsob popravy sucho okomentoval: „Smrť obesením… No, keď zhrniem celú situáciu, vlastne som nikdy nič iné ani neočakával. Je to v poriadku.“
Trest bol naplnený v októbri roku 1946.
Hjalmar Schacht – IQ 143
Bezkonkurenčne najvyšším IQ medzi nacistami na Norimberskom procese vynikal ekonóm a bankár Hjalmar Schacht. Do nacistickej strany nikdy nevstúpil, ale bol jej významným sponzorom. Bol jednou z kľúčových postáv, ktorá dopomohla Hitlerovi k moci. Neskôr sa stal aj ministrom hospodárstva. Nesúhlasil s vyzbrojovaním Nemecka, ktoré podľa neho narušovalo ekonomiku krajiny. Dostal sa tak do sporu s Hitlerom, ktorý ho prepustil z funkcie prezidenta Ríšskej banky. Pred koncom vojny bol zatknutý gestapom za údajné plánovanie atentátu na Hitlera a prešiel si niekoľkými koncentračnými tábormi.
Prezidenský kandidát Franz by odsúdil komunistov tak ako nacistov v Norimbergu po vojne
V následnom Norimberskom procese bol presvedčený o svojej nevinne: „Mám plnú dôveru v sudcu a nebojím sa výsledku. Pár obžalovaných je nevinných, väčšina z nich sú ale jasní kriminálnici. Chcel som iba pozdvihnúť priemysel Nemecka. Jediná vec, z ktorej ma môžu obviniť, je porušenie Versaillskej zmluvy.“
V roku 1946 bol oslobodený a v ďalších rokoch sa venoval tomu, čo mu išlo najviac – bankovníctve a ekonomike.
