Jedni i druhí majú svoje miesta, kam chodia, a tie sú diametrálne odlišné. Používajú však rovnaké cesty, takže sa na nich celkom zákonite stretávajú. Jedni i druhí majú svoje pravidlá a jedni i druhí sú presvedčení o ich oprávnenosti. A tak sa občas stane, že to kdesi zaškrípe. Ako raz, keď sa istý podnikateľ, ktorý si o sebe dosť veľa myslel a k ostatným sa správal dosť hrubo, dostal za bieleho dňa do úzkych na bratislavskej ulici. Jazdil vo svojom veľkom americkom aute, v ktorom si vždy vozil aj obušok, aby mohol dať lekciu slušného správania každému, kto by sa mu znepáčil. Treba podotknúť, že k ctihodným mal hodne ďaleko. Zrazu ho počas jazdy zozadu oslepil reflektor silného motocykla. Ako vieme, tie musia aj cez deň jazdiť s rozsvieteným reflektorom. Náš podnikateľ teda zastal, prehradil svojím veľkým autom cestu motocyklistovi a chystal sa mu „dohovoriť“ s obuškom v ruke. To však nemal robiť. Ešte skôr, ako motocykel stihol zastať, objavil sa pri podnikateľovi čierny bavorák, z neho vystúpili dvaja stodvadsaťkiloví holohlavci s pištoľami v rukách a nášho „učiteľa mravov na cestách“ jednoducho bez slova zatlačili naspäť do auta. Ten od strachu takmer pustil do nohavíc a s otvorenými ústami sledoval, ako motocyklista v prilbe plavne obišiel okolo neho i dvoch goríl a zakýval mu na rozlúčku. Veď kto už mohol vedieť, že pod prilbou sa skrýva jeden z najsilnejších mužov slovenského podsvetia, ktorý si so svojou ochrankou vyšiel zajazdiť…?
(pm)
