Jeho oči na ňu stále pozerali nemilosrdným, krutým pohľadom

Bodla ho kuchynským nožom. Priamo do hrude. Stála nad umývadlom a nehybne pozorovala ako jej prúd vody zmýva zo štíhlych prstov červené kvapky. Jeho oči na ňu stále pozerali nemilosrdným, krutým pohľadom. To bol ten jeho pohľad. Nikdy sa na ňu iným ani nepozrel.

S Ivanom ju spájala dlhoročná známosť. Spočiatku bol jej priateľom, neskôr milencom.
V myšlienkach sa Eva preniesla do minulosti.

Spoznali sa na jednej diskotéke. Ona pracovala v malej súkromnej firme ako ekonómka. Bývala v garsónke na okraji mesta. Ivan, ako tvrdil, ešte stále hľadal sám seba. To súviselo i s jeho pracovným uplatnením. Vždy tvrdil, že on za pár korún nikomu nebude robiť poskoka.
Bol to jeho život. A ona ho i napriek tomu ľúbila. Čo jej však veľmi vadilo, bolo to jeho večné podozrievanie a žiarlivosť. To bol hlavný dôvod, prečo váhala s odpoveďou, keď ju požiadal o ruku. Už vtedy sa vyhrážal, že ju zastrelí, ak mu povie nie.
Spomenula si na deň, keď oslavovali sestrine narodeniny. Dámska jazda sa končila, rozlúčili sa pred barom a ona spolu s kamarátkou sa blížili k autobusovej zastávke. Keď zbadala tieň, ktorý sa pohol za stromom, nervózne sa otočila. Mala pocit, že v tej tme vidí dve chorobne blčiace oči. Prichádzal autobus a obe pridali do kroku, aby doň stihli nastúpiť. Keď pristúpila k zadnému oknu, zreteľne ho spoznala. Bol to on – Ivan, ktorý s hlavou hlboko vsadenou do límca kabáta, zostal stáť na prázdnej zastávke.
Na druhý deň jej tvrdil, že v tom čase už dávno spal. Zároveň ju však podrobil dlhému a nepríjemnému výsluchu.

Kontroloval ju všade, kam ide, s kým, načo, kedy príde… Už bola z toho otrávená. Začal jej vadiť. Keď prvýkrát spomenula rozchod, padla prvá facka. To ju utvrdilo v tom, že s Ivanom ju nečaká žiadna budúcnosť, že to nemá zmysel. Začala sa mu vyhýbať. Ale vtedy nastalo ozajstné peklo. Telefonáty, vyhrážky, ďalšie napadnutia.
Aj v ten deň prišiel do garsónky. Eva práve umývala riad a Ivan sa začal vyhrážať. „Ak sa ku mne nevrátiš…“ Vtom mu padol zrak na odložený nôž. V okamihu sa ocitol v jeho ruke a pod Eviným krkom. „Preboha!“ roztriasla sa celá. „Neblázni!“
„Ty neblázni!“ odvetil zúrivo a silnejšie pritisol nôž.
V krátkom nečakanom okamihu sa Eve podarilo vziať mu nôž, otočiť sa a… Bodla!

Oči sa jej zalievali slzami a štípali do zbláznenia. Zastavila vodu, ledabolo si utrela mokré ruky. Podišla k telefónu a vytočila 158. Keď položila slúchadlo, v zrkadle uvidela svoju tvár. Pozerali na ňu oči ženy, ktorá sa práve vyslobodila z rúk psychopata.