Chcete sa dozvedieť viac o krasokorčuľovaní? Čítajte ďalej. Osobne Vám o tomto jedinečnom športe, ale i o sebe porozpráva krásna, príjemná a usmiata olympionička Oli Beständig.
Kde sú tvoje prvé kroky k športu? Ako sa to všetko začalo a vyvíjalo dodnes?
K mojim prvým krokom na ľade a teda aj k športu ma priviedla mamina. Brata aj mňa prihlásila do prípravky, kedy som mala 3 roky a brat 4 roky. Z prípravky nás oboch potom vybrali do klubu a naša športová kariéra sa takto začala. Okrem tréningov na ľade sme absolvovali veľa gymnastiky, baletu, tanca, atletiky a všeobecnej príprave, kde sa nám do značnej miery venoval aj tatino, ktorý bol vynikajúci karatista.
Ja som od malinka chcela robiť športové dvojice. Brat sa stal mojim tanečným partnerom a po neúspešnom pokuse v športových dvojiciach v mojich 15 rokoch, sme s bratom začali trénovať úplne naplno. V roku 1999 na ME v Prahe sme sa prvý krát dostali do top 10 a Eurosport nás vyhlásil za talent roka. Keď som mala 22 rokov, naša práca a láska k športu nás priviedla až na olympijské hry a následne k 7. miestu na ME v Bratislave v roku 2001. Do dnešného dňa je to najlepším umiestnením Slovenska od samostatnosti SR. Okrem toho sme získali niekoľko medzinárodných medaily. Za najlepší výkon však pokladám ME v Turíne 2005, kde sme zajazdili jazdu s jednou chybičkou.
V roku 2007 som sa zúčastnila TV show Hviezdy na ľade v Istanbule, ktorú som so svojim novým partnerom Ilhanom Mansizom (futbalista, tretí z MS 2002) vyhrala. Pokračovali sme ďalej a podaril sa nám jedinečný príbeh. Ako jediní na svete sme súťažili na ISU súťažiach v zložení krasokorčuliarka/futbalista a súťažila som za Turecko.
Ako sa bude moja kariéra ďalej vyvíjať uvidím, pretože mám ešte veľkú chuť a túžbu ju ukončiť po svojom a vo veľkom.
Aká bola tvoja najväčšia prehra?
Mojou prehrou bola vždy iba byrokracia vedenia a fakt, že som nikdy neukončila svoju činnosť svojvoľne.
Ako vyzerá váš tréning? Sú to špeciálne cvičenia?
Jednotlivé tréningy záležia od obdobia prípravy, či je to predpríprava pred sezónou, či pretekové, posezónne trénovanie. Veľmi v skratke: v našej príprave sú posilňovňa, čiže všeobecná telesná príprava, kondičná príprava, tanec, balet, joga, gymnastika, strečing, špeciálne cvičenia akými sú dvíhanie figúry mimo ľadu a rotácie. Využívame aj rôzne balančné dosky, „spinnery“ na vykonávanie piruet mimo ľadu, švihadlá a rôzne iné pomôcky.
Ako často trénujete?
Momentálne som mimo sezónnej prípravy, no štandardne je to 2-3 hodiny denne 6 dni v týždni. Momentálne trénujem 5-6 krát do týždňa viac-menej mimo ľadu. Veľa behávam, posilňujem a robím dvíhane figúry s kamošmi z našej skupiny LIMITEROS s Tomim a Miškom.
Oblečenie? Na tréning a súťaž
Na tréningy sú to všetko priliehavé veci. Elasťáky, trikoty, ak je teplejšie tak tielka, štucne. Ja osobne nenosím rukavice, aj tak ich často mať nemôžeme kvôli bezpečnosti. Ak je až prílišná zima, tak si ich dám.
Na súťaže je to klasický krasokorčuliarsky kostým.
Kde vzniká a kto navrhuje takýto kostým, a aká je dlhá je jeho výroba?
Kostým väčšinou navrhnem ja podľa hudby akú máme spolu s partnerom. Skonzultujeme to a dávame to následne šiť špeciálnym krajčírkam. Šaty trvá ušiť približne 2-4 týždne, s 2-3 skúškami, podľa náročnosti kostýmu.
Môže byť použitý 1 kostým na viac súťaží?
Každú sezónu máme 2 programy a k tomu jeden kostým. Potom sa robia ešte kostýmy k exhibičným vystúpeniam.
Čo na to všetko okolie?
Najbližší ľudia, teda rodina, priatelia ma vždy podporovali a ten kto mi hádzal, či hádže polená pod nohy tomu rovnako ďakujem, pretože mi to dodáva energiu a chuť ísť ďalej.
O podpore z vyšších radov sa nebudem baviť 😃
Dá sa šport zladiť s bežným životom, prácou, školou či inými aktivitami?
Úplne s bežným životom sa to zladiť nedá, ale ak človek chce, všetko sa dá. Teda mne s to zatiaľ vždy podarilo aj s vyštudovaním FTVŠ UK s červeným diplomom. Bolo obdobie, keď som trénovala ráno a poobede a medzitým som bola v robote a aj v škole. Bolo to náročné a v piatok som nevedela, kde je sever, ale dá sa to.
Strava? Treba špeciálnu? Obľúbené jedlo? Jedlo ktoré neznášaš?
Ja som si v mladosti prežila celkom peripetie a to vážne (bulímiu), preto si teraz jedlo užívam a všetko riadim podľa seba. Jem racionálne a zdravo. No keď mám chuť na nejakú „ozajstnú sladkosť“ ako naše keksíky, či koláčiky, tak si to dám. Inak jem stravu bez cukru, bez pšeničnej múky/lepku a bez mliečnych výrobkov. Obmedzujem zemiaky a nahrádzam ich sladkými zemiakmi, z ryže uprednostňujem kráľovskú, čí basmati a milujem bulgur, proso, či úžasnú quinou. Ako sladidlá používam xylitol, med, agave, datľovy syrup atd. Mlieko si buď vyrábam sama, napr. ryžové, ovsené, cashew, či makové alebo kupujem kokosové a ostatne. V mojom jedálničku je veľa ovocia a zeleniny, nejem veľa mäsa, ale zbožňujem rybky. A milujem tmavú čokoládu. Vždy však hovorím, že ak by ma mal dať niekto na diétu, či mi vziať šľahačku, zmrzlinu, mascarpone a čokoládu, nikdy sa toho nevzdám 😃
Milujem sushi, taliansku, ázijskú, mexickú kuchyňu, pikantné jedlá. Je veľa toho čo milujem, no neznášám tučné mäso a cibuľu na pizzy.
Čo rada robíš vo voľnom čase? Ak netrénuješ
Okrem športu sa venujem make-up artistingu, čiže rada líčim a som aj líčená. Rada kreslím a navrhujem. Tvorím si veci so svojimi kresbami, milujem variť, leňošiť na slnku a najviac zbožňujem mojich štvornohých maznáčikov Nemka a Connyho. Plus mám rada cestovanie, zážitkové a adrenalínové veci, ako napr. tandemový zoskok, mojkanie sa s tigrom, či pusinkovanie delfína.
Korčule? Ako často sa menia? Je viac tipov? Ktoré sú naj? Čo je na nich dôležité?
Korčule ja zvyknem meniť každý rok, nože na nich stačí meniť raz za 2 roky. Značiek je niekoľko a každému vyhovuje čosi iné, čiže to naj sa nedá určiť. Pre mňa sú najlepšie topánky GRAF a nože John Wilson. Dôležitá je u korčúľ tvrdosť, pružnosť, pohodlnosť a nože majú kopu parametrov, ktoré nie je potrebné rozoberať.
Povedz nám dáke vtipné zážitky zo súťaže, trapasy?
Na jeden zážitok nikdy nezabudnem, nie som naň vôbec hrdá, ale zvalím to na mladosť. Na MS v Mineapolis (moje prvé) kde som mala 19. rokov som sa po skončení opila (fuj) a zabávala do 6:30 rána a to sme o 7 odchádzali na letisko. Pri zábave som sa zabávala zapaľovačom a zhoreli mi mihalnice aj vlasy (jasne, že nie cele 😃) ja som sa do tej pól hodinky zbalila, vychystala no a bola som riadne unavená. Po nasadnutí do lietadla som okamžite zaspala, len džúsik mi stihli dať do ruky. Ten som pri pristávaní a vrátení sedadla do zvislej polohy vyliala na prísediaceho pilota mimo službu a brat sa mi neskutočne smial. Po prílete na letisko v NY som zaľahla na sedačkách, kým všetci nakupovali po letisku. Bývalý zväzový prezident si ma takú „rozbitú“ pofotil a vždy ma tým podpichoval. Zvyšné lety som prespala a domov som prišla svieža, kým ostatní boli unavení po ceste.
Ako to je s klubmi?
Každý krasokorčuliar má svoju klubovú príslušnosť podľa mesta a ďalšieho delenia v meste. A samozrejme, že sú kategórie podľa veku na žiacke (tych je viacero), potom sú juniori a seniori.
Ako to je s krasokorčuliarskymi partnermi?
Brat bol mojim partnerom takmer 10 rokov. Mala som dvoch a je to docela náročná záležitosť, lebo chalanov krasokorčuliarov nie je príliš veľa. Partner musí mať fyzické, ale aj psychické dispozície. Číže mal by byť vysoký, statný, silný a zároveň by mal byť schopný pracovať vo dvojici, kde musí mať partnerku na zodpovednosti, nakoľko sú v športových dvojiciach náročné a nebezpečné prvky, hlavne čo sa dvíhaných figúr týka. Partneri si samozrejme musia ľudsky sadnúť. Podobné kritéria platia aj na partnerku, len s tým rozdielom že ta by mala byť malinká, útla, ľahunká, no silná a hlavne nebojácna, keď ju partner dvíha, hádže a podobne.
Ako to je so sponzormi a financovaním?
Sponzorov nie je jednoduché nájsť, ale vždy nejaká podpora bola, rovnako ako od zväzov, aj keď nie do miery úplného krytia nákladov. Často sme do toho dávali svoje vlastné peniaze a nebolo ich málo.
