Náklady na letné olympijské hry v brazílskom Riu de Janeiro sa pravdepodobne vyšplhajú na 20 miliárd dolárov. Pôvodné prepočty pritom počítali s rozpočtom 13 miliárd. V rámci športových slávnostné vznikli nové byty aj cesty. Či ak sa konania olympiády uprostred veľkej ekonomickej krízy, ktorú Brazília teraz prechádza, mestu vyplatilo, však vyčísliť nedajú.
Po veľkom večierku nezriedka prichádza ešte väčšia opica. Brazílčania sú usporadúvaním okázalých spoločenských akcií známi, a napriek prvotnej skepse svoju schopnosť zorganizovať olympiádu preukázali. Teraz ich však čaká návrat do tvrdej reality. Najľudnatejšia krajina Latinskej Ameriky sa totiž posledný rok zápasí s najhlbšou hospodárskou krízou za posledných 100 rokov.
„Ekonomika Ria de Janeira je v najhoršej kondícii za posledných 50 rokov, vláda má príliš veľa finančných záväzkov, na ktoré nemá peniaze. Vďaka olympijským hrám sme dosiahli na pôžičky, ktoré nám umožnili dokončiť infraštruktúru, čo Riu na čas pomôže,“ uviedol brazílsky ekonóm Nelson de Sousa pre televíznu stanicu Al-Jazeera. „Ekonomické problémy ale neodídu,“ dodal.
Veľké mestá poväčšinou vítajú možnosť usporadúvať okázalé športové a kultúrne udalosti. Využijú štátnu pomoc na opravenie infraštruktúry i opadaných omietok a návštevníci podujatí dočasne podporia miestny maloobchod a trh služieb. To je poznať aj v brazílskom Riu. Turisti za dobu organizovania olympiády minuli až miliardu realov. Odhaduje sa, že ich mohlo byť na pol milióna. V meste navyše pribudlo viac ako 100 kilometrov nových autobusových trás a linka metra, ktorá miestnym uľahčí dochádzanie za prácou.
Oplatí sa vôbec olympiádu organizovať?
Ekonómovia v posledných rokoch hovoria o tom, že z organizovanie letných aj zimných hier sa stalo neúnosným bremenom a že stredné a dlhodobé výhody organizovania hier sú prinajmenšom prehnané a prinajhoršom žiadne. To potvrdzuje aj štúdia think-tanku Council on Foreign Relations, ktorá historicky porovnáva náklady na organizovanie športových slávností.
Text okrem iného hovorí o takzvaných „bielych slonoch“, čo sú stavby, ktoré po skončení olympiády nájdu len malé využitie. Náklady na ich údržbu sú pritom mnohokrát astronomické. Napríklad historicky najdrahšia olympiáda v ruskej Soči vyšla na viac ako 51 miliárd dolárov, ruskí daňoví poplatníci na ňu však budú v dohľadnej dobe doplácať miliardu dolárov ročne. Stavba slávneho štadióne „Vtáčie hniezdo“ pre letnú olympiádu v Pekingu vyšla na 460 miliónov dolárov. Športoviská ale dnes nikto nevyužíva a jeho údržba vyjde na 10 miliónov dolárov ročne.
Jedinou výnimkou, kedy olympiáda mestu zarobila, boli hry z roku 1984. Hosťujúce mesto Los Angeles malo v tom čase totiž už plne vybudovanú potrebnú infraštruktúru.
