Optimizmus na prvom mieste

1497

Petra otehotnela v devätnástich rokoch, keď chodila s chlapom, ktorý už mal vlastnú rodinu a dve deti. Verila, že on je ten pravý, a tak si naivne myslela, že bude ochotný sa kvôli nej David rozviesť. Veď prečo aj nie, David ju občas brával na večere medzi kamarátov, a semtam ju obdaroval dákou drobnosťou. V jeho maželstve mu to aj tak, ako tvrdil on, neklapalo. Lenže sa stalo to, čo čert nechcel.

Petra otehetnela
David sa s ňou po tejto novine rozišiel a zmenil si telefónne číslo, a nikdy viac o ňom už nepočula. V tomto momente pochopila, aká bola dovtedy naivná. Ani jej rodičia nereagovali práve nadšene, chceli, aby išla Petra na potrat, v inom prípade, aby odišla z domu, pretože si nevedeli predstaviť to ohováranie po dedine. Napriek tomu si Petra dieťa nechala. Na to, aby  smútila, čas nebol. Z internátu sa nasťahovala do podnájmu spolu s ďalšími kamarátkami a po škole si našla prácu v kaviarni za barom, aby mala ako platiť nájom a šetriť na dieťatko. Kaviareň, pre ktorú Petra po škole pracovala, mala problémy s upratovacou službou, a tak si Petra vo víre zháňania peňazí na drahé detské vecičky zaumienila, že sa šéfke ponúkne aj ako upratovačka po záverečnej. „V tom čase som veľmi slušne zarábala, občas to síce šlo na úkor školy a študijné výsledky neboli ani zďaleka také dobré, ako by si to moji rodičia boli priali. Naďalej som s nimi bola v kontakte, pravidelne mi telefonovali a prispievali mi peniazmi na účet na živobytie. Nezanevrela som na nich, moja mama tiež otehotnela skôr, ako sa s otcom zobrala a viem, že ma len chcela ochrániť pred nepríjemnými pohľadmi susediek a ich zlými jazykmi. U nás je to totiž iné ako tu v Bratislave, na dedine vedia všetci všetko o každom“, hodnotí Petra. „Keď sa mi Andrejka narodila, bola som šťastná a všetky moje spolubývajúce sa so mnou tešili. No po návrate do bytu im čoskoro začal liezť pravidelný detský plač na nervy, s čím som aj počítala. Počas práce v kaviarni som sa spoznala bližšie spoznala s jedným absolventom práva, tiež z toho okolia, odkiaľ pochádzam ja. Pravidelne nás chodil s malou pozerať, až kým nenavrhol, aby sme sa k nemu presťahovali. „Od vtedy sa cítim ako v rozprávke. Jediné, čo mi nevyhovovalo, boli moje míňajúce sa úspory, a tak kým Andrejka cez deň spala, rozmýšlala som nad tým, ako si zarobiť peniaze aj popri jej výchove. Michal mi pomohol založit si firmu na upratovanie, ktorá mi dnes slušne prosperuje. Starám sa o jej chod a popritom študujem. Čo nevidieť ma čaká kopa skúšok a zanedbané učivo“, natešene ukončuje Petra svoje rozprávanie. Vyzerá to krásne, hlavne keď Petra nadšene hovorí o letnej svadbe, ktorú plánujú s Michalom, vraj im všetko krásne klape a Andrejka Miška oslovuje „tato“. Na reči susediek už dávno kašle a svojich rodičov chodí pravidelne navštevovať. „Koniec dobrý, všetko dobré, nie?“, usmeje sa Petra a pobozká Andrejku.